Sociálne podnikanie na Slovensku – rozhovory
Category:Inšpiruj saV rámci nášho projektu “Podnikateľské zručnosti pre mládež” (https://www.adelslovakia.org/events/entrepreneurship-skills-for-youth) sme uskutočnili rozhovory s ľuďmi, ktorí už rozbehli určití sociálne podnikanie s cieľom jednak informovať verejnosť o takomto spôsobe podnikania, ale najmä motivovať aj ďalších mladých ľudí aby rozbehli sociálne podnikanie.Tu sú 2 – s Majou Demjanovičovou a Marekom Paulovičom.
Maja Demjanovičová (26) http://www.purejunk.sk/
Aké boli dôvody, aby ste začali podnikať? Čo ste robili pred začatím podnikania?
Keď vznikla idea PURE JUNK, ešte som to nevnímala ako začiatok podnikania. Projekt bol prvýkrát odprezentovaný na Startup Weekende v Žiline v roku 2014. To som ale ešte netušila, že ma to raz bude živiť. Keďže som v tom čase bola v 3. ročníku na VŠ, pociťovala som, že len štúdium nestačí, chcela som niečo viac. Preto som sa rozhodla zapojiť sa do Startup Weekendu, napodiv sa nám podarilo uspieť na druhom mieste. Hlavná myšlienka recyklácie pre mňa predstavovala podstatný problém, ktorý sa síce dlhodobo rieši, ale len na spoločenskej úrovni, nie na úrovni biznisu. Myslím si, že práve vtedy sa tento problém skutočne začal riešiť a aj keď my riešime len malý zlomok celého problém, má to zmysel. Nápad prišiel od mňa, keďže som v tom čase študovala na Fakulte riadenia a informatiky, čo nebol môj vysnívaný odbor. Hľadala som si popritom niečo bližšie k dizajnu, čo bol môj prvý vysokoškolský plán, ktorý však nevyšiel. Takto sa mi podarilo opäť vrátiť k niečomu, čo som chcela robiť už dávno a dokonca to prepojiť s mojou vysokou školou, ktorá aj napriek tomu, že bola v inom odbore, mi dala veľmi veľa potrebného na podnikanie. V čase, keď sa zakladal PURE JUNK, som už pracovala pre dve firmy na pozícii marketéra.
Akým problémom ste čelili v začiatkoch podnikania?
Keďže u nás v rodine nikto nepodnikal, pre mňa bol najväčší problém zvládnuť všetky legislatívne nariadenia. Naučiť sa, ako čo funguje vo svete podnikania, prečo si vybrať radšej s. r. o., ako živnosť a podobné otázky, ktoré som zistila len na vlastnej koži. Takže najväčší problém bolo pre mňa naučiť sa plávať vo svete podnikania, a niežeby som to teraz vedela, teraz len viem, ako veci nerobiť.
Ako sa zmenil Váš život od začiatku podnikania?
Prvé dva roky to bolo v poriadku, keďže som ešte bola na škole a popritom ešte pracovala pre firmu KROS na oddelení marketingu a firmu sme videli skôr ako študenti, takže sme to aj inak vnímali. Keď som však skončila školu, uvedomila som si, že si musím určiť priority a začať sa naplno venovať len jednej aktivite, a to bola pre mňa firma. Začiatky boli ťažké, keďže som bola zvyknutá, že mám viac projektov – školu, jednu prácu, druhú prácu plus firmu. Zrazu tu bola „len“ firma a ja som začala vidieť veci do hĺbky a videla som veľa vecí, ktoré by mali byť úplne inak. Spočiatku som bola dosť demotivovaná, pretože veci nešli tak rýchlo, akoby som chcela. Po pár týždňoch som sa však do všetkého dostala. Teraz môžem povedať, že robím to, čo ma skutočne baví a som šťastná. Aj napriek tomu, že je to na Slovensku v oblasti podnikania ťažké, fungujeme a posúvame sa pomaličky vpred. Zmenilo sa veľa procesov, ktoré sú už profesionálnejšie ako v začiatkoch. Rovnako tak aj produkty už sú inde, ako keď sme začínali pracovať pri dome v garáži.
Aké najlepšie momenty ste zažili počas svojho podnikania?
To sa mi veľmi ťažko hovorí, je ich veľmi veľa. Keďže u nás v tíme nikto nie je vyučený stolár, tak každá zákazka je pre nás nová a učíme sa niečo ďalšie. Veľmi rada spomínam na stavbu pergoly pre škôlku v Báhoni. Boli sme tam úplne všetci a projekt to bol skutočne veľmi veľký. Robili sme celý deň a veľa sme sa nasmiali. Aj keď veľakrát naša práca nie je úplne jednoduchá, a teda to nie je sranda, popri nej vzniká veľa situácií, ktoré si človek zapamätá. V tento deň sme dvaja boli po piatkovom záťahu a celý deň nám na hlavu pražilo slnko. Viete si všetci predstaviť, že to nie je ktovieako príjemné a k tomu sme ako odmenu od ostatných dostávali tú najlepšiu prácu, aby sme si pekne „odtrpeli“. Okrem toho sme ešte večer pojedli pokazený syr, takže dvojhodinová cesta domov bola skutočne nekonečná. Aj napriek tomu je pre mňa táto zákazka s najlepšími zážitkami. Všetci spolu.
Aké rady či odporúčania by ste poskytli budúcim mladým podnikateľom?
Pýtajte sa. Vždy sa pýtajte. Keď riešite niečo na úradoch, pýtajte sa kompetentných, aké sú možnosti, ak riešite podnikanie, pýtajte sa úspešných podnikateľov. Kto sa pýta, ten vie. A druhá rada, nebojte sa, riskujte, ale všetko s rozumom. Mali by sme si vždy uvedomovať dosah našich rozhodnutí.
Marek Paulovič (31) https://hendikup.sk/
Aké boli dôvody, aby ste začali podnikať? Čo ste robili pred začatím podnikania?
Mal som túžbu vytvoriť niečo zmysluplné, sám niečo pozdvihnúť a naštartovať úplne od nuly. Smerovanie môjho sociálneho podnikania bolo do veľkej miery ovplyvnené dlhodobými skúsenosťami s dobrovoľníctvom a neziskovým sektorom. Impulzom a takým morálnym záväzkom posunúť sa od myšlienky k realizácii bolo pre mňa štúdium v Nexteria Leadership Academy, kde som stretol množstvo mladých inšpiratívnych ľudí s už alebo skoro už rozbehnutými projektmi. Nápad pustiť sa do sociálneho podnikania s cieľom pomôcť komunite zdravotne znevýhodnených som si už ale v sebe niesol veľmi dlho. Dokonca tak dlho, že ani sám veľmi presne neviem, čo ma k tomu poháňalo. Intuitívne som robil aktivity, ktoré mi pomohli spoznať tých správnych ľudí, až som sa nakoniec dal dokopy s Ivom Páleníkom a Dianou Šilonovou, ktorí tiež chceli rozbehnúť podnikanie v tejto oblasti. Našli sme si spoločnú víziu a nakoniec spoločne projekt rozbehli.
Akým problémom ste čelili v začiatkoch podnikania?
Najväčším problémom na začiatku je vždy vôbec začať. 🙂 Človeku sa o veciach dobre sníva s otvorenými očami a často v tej pasci ostane uväznený naveky. Je totiž lákavé si vytvoriť vidinu úspechu v predstavách a potom ju v sebe živiť. Akýkoľvek náročný projekt však nie je len o tom peknom a úžasnom, ale schováva sa za ním veľa driny, sklamaní a neúspechov. Na podnikanie sme psychicky pripravení až vtedy, keď plne prijmeme aj tú odvrátenú stranu mince. Problémov bolo veľa, ťažko ich vôbec všetky spočítať. Istú dobu sme napríklad stáli na mŕtvom bode, lebo sme hľadali programátora, ktorý by nám pomohol projekt rozbehnúť. Dlho sme nikoho nenašli a tak sme projekt postavili na jednoduchšej platforme, ktorú sme si vedeli ako-tak svojpomocne nastaviť. Riadili sme sa princípom „čo neviem, to sa naučím“ a tak sme do mnohých vecí doslova fušovali. Nedostatok skúseností by teda nemal byť braný ako prekážka pri rozbiehaní podnikania. Kto naozaj chce, ten sa všetkými problémami prehryzie.
Ako sa zmenil váš život od začiatku podnikania?
Zmenili sa mi pracovné návyky a čas som začal využívať trochu viac naplno. Už žiadne prehnané stalkovanie na Facebooku alebo binge-watching. Aby som mal popri práci čas aj na podnikanie a zároveň na seba a na rodinu, musel som sa naučiť skôr vstávať, efektívne pracovať a ešte efektívnejšie oddychovať. 🙂
Aké najlepšie momenty ste zažili počas svojho podnikania?
Najkrajšie momenty boli tie, keď sme videli, ako naša práca dáva zmysel druhým. Každý predaný výrobok za sebou totiž skrýva príbeh jednotlivca a náš projekt v sebe spája osvetu v spoločnosti s podporou ľudí so zdravotným znevýhodnením. Nie je snáď nič krajšie ako spokojný zákazník, hrdý výrobca, rozšírenie príbehu, ktorý búra mýty o zdravotne znevýhodnených a pozitívny vzor v spoločnosti, že ľudia so zdravotným znevýhodnením vedia byť inšpiráciou nielen pre svoju komunitu, ale pre celú spoločnosť. Vo mne to vzbudzuje pocit hrdosti a radosti, ktorý je omnoho silnejší, než keby som teraz zarábal veľké peniaze pri klasickom podnikaní.
Aké rady či odporúčania by ste poskytli budúcim mladým podnikateľom?
Nebojte sa rozbehnúť sa! Nikdy nebude ten správny čas a rovnako nikdy nebudete dostatočne pripravení. Ak niečo naozaj chcete, choďte si za tým teraz a hneď. Skúseností nazbierate po ceste, veď nikto učený z neba nespadol. Rovnako dôležité je však vedieť triezvo zhodnotiť svoju víziu a prvotné fungovanie a nehrnúť sa do ničoho bezhlavo. Chce to taký zlatý stred medzi nadšením a rozvahou, vedieť na seba klásť vysoké nároky a nebáť sa pádov.
Viac rozhovorov si môžete prečítať s ďalšími podnikateľmi z rôznych krajín tu: https://eumexent.eu/sk/jo-gyakorlatok/
