Cirkusové dobrodružstvo
Category:Príbehy účastníkov,,Marko teší ma” ,,Kaja” a kde máme Svetu? Áno presne takto to celé začalo. Celé naše 8 dnové cirkusové dobrodružstvo ktoré sa odohrávalo v malej slovinskej dedinke menom Brežice, ktorá vôbec nebola až taká malá. A nachádzala sa hneď vedľa druhej dedinky s názvom Dobova na ktorú máme podľa môjho názoru doživotné spomienky. Do tejto malej-nemalej dedinky sme sa dostali autobusom teda vlastne 2 autobusmi a jedným vlakom (inak to bolo celkom naskok).
Naša cesta sa začala v BA, kde sme Marko a ja nastúpili na autobus do Viedne, v ktorej sme mali prestupovať na autobus do Záhrebu. Nič komplikované s dostatočnými časovými rozostupmi. Vo Viedni sme sa mali stretnúť so Svetou- 3 členkou nášho tímu. Keď nám zrazu od nej prišla správa, že zmeškala spoje a nestíha náš autobus do Záhrebu. Čo by sme to boli za tím, keby jej ten autobus s rakúskym osadenstvom nestopneme? Tak sme teda išli chorvátskym vodičom flixbusu vysvetliť, že sme jeden tím a jednoducho bez Sveti nejdeme pretože ideme spolu robiť cirkus. Mali sme obrovské šťastie, pretože zrejme obaja mali tímového ducha a súhlasili že na ňu počkáme. A tak sme teda čakali 5 minút 10 minút 15minút 20 minút spolu s plným autobusom a zrazu, zrazu len vidíme ako v diaľke niekto beží, tak hovoríme vodičom to je ona, to je ona! Neviem kto bol z toho šťastnejší či my alebo vodiči alebo posádka autobusu. Naša cesta za dobrodružstvom prebiehala v duchu zoznamovania, kedy som už vedela že toto bude stáť za to.
A naozaj aj stálo. 8 bezspánkovych dní plných aktivít, hier, žonglovania, točenia tanierov, acrobalancie, spoznávania nových kultúr a nového jedla, na ktoré nikdy nezabudnem. Cieľom nášho tréningu bolo zistiť ako sa dajú jednotlivé prvky cirkusovej pedagogiky využiť pri práci s mládežou a následne spraviť cirkusové vystúpenie pre školu v Slovinsku. Pre mňa najväčším šokom bolo zistenie že máme pripraviť show počas predposledného dna. Každý z nás sa začlenil do skupiny ktorej chcel (poi,žonglovanie,acrobalance,kúzla, točenie taniermi)na základe toho, čo ho najviac bavilo.
My sme sa zhodou okolností všetci traja ešte spolu s dvoma účastníkmi začlenili do acrobalance. Trénovali sme celý deň od rána až do neskorého večera s jasným cieľom. Spraviť slovinským deťom čo najkrajší zážitok, čo sa nám rozhodne podarilo :). Ich nadšené tváre a standingovation bolo toho jasným dôkazom.
Ak rozmýšlaš či do takéhoto niečoho ísť, tak určite chod! Za skúsenie nikdy nič nedáš. Mne tento tréning dal v prvom rade mnoho zážitkov, skúseností a skvelých kamarátov s ktorými sme v kontakte dodnes. Týmto pozdravujem Svetu a Marka, ktorí sa pri čítaní určite smejú. Chcela by som veľmi pekne poďakovať ADEL za možnosť zažiť takúto skúsenosť.
Karolina Oliková
