feedback z tréningu v Španielsku
Category:Príbehy účastníkovV dňoch 17.-22. júna 2019 sme sa s Jurajom zúčastnili tréningu s názvom “Give me a like!” v španielskom mestečku Íscar. Projekt mal byť zameraný na tzv. “dissemination”, čiže šírenie a propagáciu rôznych výsledkov, produktov či informácií. V skratke nás mal naučiť, ako efektívne zaujať čo najväčšiu časť cieľovej skupiny a aké prostriedky sú k tomuto potrebné. K tomu, akým spôsobom nás k týmto skills organizátori a tréneri viedli, sa vrátim neskôr v článku. Poďme sa najskôr pozrieť, ako to celé začínalo.
Keďže bol samotný tréning celkom krátky, rozhodli sme sa vyraziť už o jeden deň skôr, aby sme si stihli aj trochu pozrieť Madrid. Obom sa nám toto mesto veľmi páčilo a určite odporúčame ho raz navštíviť (ale aspoň na dva dni, keďže za jedno poobedie sme ani zďaleka nestihli popozerať všetko, čo Madrid ponúka). S ostatnými účastníkmi z Grécka, Španielska, Talianska, Holandska, Bulharska, Litvy a Estónska sme sa stretli až na letisku v prvý deň projektu a potom nás čakala 2-hodinová cesta minibusom priamo do Íscaru. Veľmi nás prekvapilo moderné ubytovanie, keďže sme sa nachádzali v maličkom mestečku, kde sa čas zastavil niekedy pred 30 rokmi. Po prvých spoločných aktivitách už nám bolo celkom jasné, že budeme super partia a že nás spolu čaká ešte veľa zábavy. Na nasledujúcej fotke to síce nevyzerá, že by sme boli veľmi zosúladená skupinka, no verte nám, že opak bol pravdou.
Najviac zábava vyvrcholila už tradične počas kultúrnej noci, kde každá krajina predstavila svoje zvyky, tradičné jedlá a samozrejme alkohol. My s Jurajom sme si pripravili krátku scénku, v ktorej sme ostatným predviedli malú ukážku o tom, ako to na Slovensku vyzerá na Veľkú Noc. Niektorí boli pohoršení, niektorí nám neverili, ale hlavne sa všetci dosť pobavili. Čo sa týka občerstvenia, najviac všetkým údajne chutila borovička, aj keď sa po jej vypití tvárili všelijako. Nemohli chýbať ani keksíky ako Horalka, Mila a podobne, ktoré však skôr poslúžili na zajedenie spomínanej borovičky. Čo už, nie každý zvláda slovenský alkohol.
Fun fact: jeden účastník (na fotke vľavo) pochádzajúci z Litvy k nám začal rozprávať po slovensky keď sa dozvedel, že sme Slováci. Vysvitlo, že strávil jeden semester cez Erasmus v Košiciach a 3 roky randil s Košičankou. Keďže sme s Jurajom obaja z Košíc, nechcelo sa nám veriť tejto náhode. Svet je fakt malý
Hlavná náplň projektu a cieľ všetkých našich aktivít bolo zorganizovať v Íscare akciu pre verejnosť a čo najlepšie ju odpromovať. To znamená vytvoriť facebookovú str ánku a udalosť, instagramový profil, youtubový kanál a podobne. Následne sme cez tieto sociálne médiá zdieľali rôzne fotky, videá a gify, ktoré mali prilákať pozornosť a šíriť povedomie o našej akcii. Tá sa konala na hlavnom námestí mestečka Íscar a pozostávala z 3 aktivít: vzdelávací stoličkový tanec zameraný ne EÚ, vojna s vodnými balónmi a origami workshop. Na to, aké je to mesto malé, sa tam na naše prekvapenie zišlo dosť veľa ľudí a s nadšením sa zúčastnili všetkých aktivít.
Po úspešnom ukončení tejto akcie sme šli posledný krát na spoločnú párty a mohli sme sa začať baliť domov. V deň odchodu sme sa rozlúčili, poďakovali organizátorom a opäť nasadli do mikrobusu, ktorý nás odviezol späť do Madridu. Nás s Jurajom a našim novým litvo-slovenským kamošom ešte čakal celý deň v Madride, keďže sme odlietali až neskoro večer. Tentokrát sme sa kvôli únave rozhodli tráviť čas radšej v zaujímavých kaviarňach a reštauráciách ako chodením po pamiatkach. Aj napriek tomu, že cesta na Slovensko bola kvôli meškaniu lietadla dosť náročná, sme sa domov vrátili spokojní a pozitívne naladení. Z projektu sme si odniesli množstvo skvelých spomienok a nových kamarátstiev, no hlavne sme získali cenné skúsenosti a opäť sa niečo nové naučili. Jednoznačne každému odporúčame sa podobných projektov zúčastňovať – nepochopíš, kým nevyskúšaš.
Kristína Kovalská
