Ísť na EDS-ku bolo asi jedným z tých najlepších rozhodnutí…

  • 0

Ísť na EDS-ku bolo asi jedným z tých najlepších rozhodnutí…

Category:Príbehy účastníkov

Rozhodnúť sa ísť na EDS-ku bolo asi mojim jedným z tých najlepších rozhodnutí aké som mohla urobiť. Vždy som nad tým rozmýšľala, od kedy som vedela, že takáto možnosť existuje, čo sú asi dva roky dozadu. Po zopár absolvovaných mládežníckych výmenách a tréningových kurzov som už nemala nad čím veľmi rozmýšľať. O to viac, že som skončila školu a môj pracovný pomer bol len na dobu určitú. A tak to už bolo len o tom, vyhliadnuť si projekt s dobrou tematikou. Po jednom tripe po Balkáne ma to tam akosi začalo ťahať a tak, keď som uvidela ponuku stráviť 3 mesiace v Macedónsku, navyše so super témou, hneď som napísala motivačný list a poslala životopis. Vravím si, keď ma nevyberú aspoň som to skúsila.

 A na moje prekvapenie, prišla mi pozitívna odpoveď. Rodičia trochu pokrútili hlavami, ale čo mali robiť… A tak som druhého marca pristála v Skopje. Trochu nesvoja ale rada, že mám svoj prvý let za sebou. Navyše, keď ma na letisku čakal ujo taxikár s ceduľkou ako filme, všetok stres zo mňa opadol, lebo už mohlo byť len lepšie. A tak aj bolo. V Kumanove som prvú noc strávila v hoteli, kde mi poslali na večeru toľko jedla, že to by nezjedli ani dvaja ľudia. Ráno sa už na mňa všetci v Multi-kulti centre tešili. Konečne som sa stretla aj s milou Milou – vedúcou projektu a potom sme sa šli ubytovať. Hneď ako som sa ubytovala prišli aj ďalšie dve dobrovoľníčky z Francúzska. Prvé dni s nimi boli veľmi zaujímavé, lebo sme sa nevedeli spolu dohovoriť, keďže ony nevedeli dobre anglicky a ja stále neviem francúzsky. Ale keď po dvoch mesiacoch odchádzali, bol už tento problém menej badateľný. Aj to je výhoda EDS, naučí vás anglicky 🙂

Keď som sa naučila rozumieť frenchlisch, prišla baba z Turecka… a mohla som sa učiť rozumieť turklish… 🙂 Keďže sme spolu trávili veľa času, a baby mali veľmi špecifický prízvuk v angličtine,  niektorí  mali zavše problém rozumieť im, ako ja na začiatku, tak sme sa smiali, že som pre nich tlmočník z angličtiny do angličtiny.. no skúsenosť na nezaplatenie. Okrem nich tam bola aj baba z Fínska – moja unikátna spolubývajúca, Poľka, chalan z Walesu, a jedna baba z Moldavska. Potom neskôr prišli dvaja chalani z Turecka. Vytvorili sme dobrý tím – cestovali sme spolu, trávili voľný čas, spolupracovali v Multi-kulti. V multi-kulti centre som sa bála, ako budem komunikovať s deckami… ale našťastie tam chodili aj decká, ktoré vedeli anglicky a tak sa môj problém vyriešil sám. Robili sme tam veľa zaujímavých programov ako pre deti, tak musím priznať, že aj pre mňa. Druhou časťou projektu bolo dobrovoľníčenie v utečeneckom tábore. Veľa ľudí sa ma pred tým pýtalo, či sa tam nebojím ísť. Nie, prečo by som sa aj mala.. A tak aj bolo… Strávili sme veľa času rozprávaním sa s utečencami a rôznymi inými, prevažne športovými aktivitami a niekedy som mala pocit, že oni sú tam viac pre nás ako my pre nich… Toľko vecí si pri tom človek uvedomí… Ak sa ma niekto opýta, či som šťastná a práve ma bude trápiť to, že napr. teraz nemám robotu a na raňajky som chcela rožok, ale doma sme mali len chleba.. vždy budem šťastná! Lebo títo ľudia toľko toho stratili a predsa sme sa s nimi vedeli zasmiať, vedeli sa podeliť o jedlo, o ich príbeh.. Ani raz mi nenapadlo, že chcem ísť domov.. Práve naopak – keby môžem, ostanem tam aj dlhšie.

EDS-ka okrem tejto „formálnej“ stránky ponúka omnoho viac. Trávenie voľného času, spoznávanie nových ľudí, novú kultúru, nové miesta. Konečne som sa naučila čítať azbuku! A viesť základnú konverzáciu v macedónčine vďaka lekciám Macedónčiny, ktoré boli zahrnuté v projekte. Nikdy sme sa nenudili. Vo voľnom čase sme cestovali po Macedósnku, ale zastavili sme sa aj v Prištine v Kosove, spoznali  Kustendil a Sofiu v Bulharsku. Navštíviť Ohrid v Macedónsku je ako vstúpiť do iného sveta. Krása.  Spoznala som veľa nových, super ľudí. Mohla som spoznať krásy Macedónska ale aj každodenný, občas ťažký život Macedónčanov, spoznať to, čo ich trápi, ale aj to, ako sa vedia zabávať. Tak či to stálo za to? Jednoznačne! Ďakujem ADEL

Simona Rukavicova

Video z projektu tu: https://www.youtube.com/watch?v=ag3Y_axCA1U&t=3s


Komentovať