…plač a smútok. Aj to počas výmeny v Maďarsku
Category:Príbehy účastníkovI’ll miss you,” miestnosťou sa ozývali hlasy nás všetkých, sprevádzané vrúcnymi objatiami a dokonca i pár slzami. Bol to skvelý týždeň, nové zážitky, skúsenosti, vedomosti, ale najmä priateľstvá. „Škoda, že už je koniec’“ vraveli sme si s babami. A to sme ešte pred pár dňami tŕpli v očakávaniach, čo všetko nám tento „výlet“ prinesie.
7.5.2016 dal náš slovenský tím zbohom svojim famíliam a pobral sa na mládežnícku výmenu do maďarského Debrecínu. Keďže boli medzi nami západniari, severania a aj jeden východniar, stretli sme sa spolu až v Maďarsku na stanici (kde sme sa museli mimochodom dvakrát vrátiť, lebo sme tam zabudli nášho jediného slovenského junáka *facepalm*).
Hneď ako sme sa trochu udomácnili v našich dočasných príbytkoch – veľmi pekne zariadených apartmánoch (teda aspoň do času, než sme ich infikovali našim bordelom :D), vybrali sme sa „očekovať“ ostatných účastníkov, ktorí boli ubytovaní o kúsok ďalej. Nakoľko si taliansky tím ešte dával doma siestu, večer sme strávili v spoločnosti chorvátov, maďarov a španielov. Prvé dojmy boli skutočne fajn, zarazila ma jedine slabšia úroveň angličtiny u španielov, ktorá mala nakoniec za následok kopu vtipných nedorozumení a samotné heslo projektu Who’s the ticket? (chalan sa chcel policajta opýtať, kde sa dá kúpiť lístok na metro, viď lekcia opytovacie zámená).
Na druhý deň sa začal oficiálny program, zo začiatku hlavne rôzne icebreakers a spoznávačky a keď poobede dorazili Taliani, boli sme už kompletná zostava. Témou projektu bol slogan Different cultures – common future, workshopy, debaty a hry sa teda točili okolo kultúry, jej významu a jedinečnosti. Jednou z aktivít bolo napríklad interview s Debrecínčanmi, viedli sme tiež rôzne diskusie a natáčali video. A musím povedať, že aj keď som zo začiatku mala pochybnosti, či sa niečo nového naučím, nebola som sklamaná.
Každý tím prezentoval svoju kultúru nielen tradíciami, jedlom a tancami, ale už samotným spôsobom vyjadrovania sa a správania. Chorváti a Maďari boli k nám slovákom asi najbližšie, zato párty španieli a showmeni taliani sa pre nás stali niečím zaujímavym, v určitých veciach aj inšpiratívnym. Avšak aj napriek všetkým odlišnostiam sme si dokázali nájsť k sebe cestu a uvedomili si, že to boli práve rozdiely, ktoré obohatili naše priateľstvá a zážitky.
Pozitívne nás ale neprekvapilo iba ubytko, strava (ktorá stála za tie jedny rifle, čo teraz nezapnem x_x), program a ľudia, no i samotný Debrecín. Priznám sa, že ma pred projektom toto mesto nijak zvlášť nezaujalo (z tých pár obrázkov, ktoré som na googli našla). Keď sa nám však v prvých dňoch naskytla príležitosť trochu sa poprechádzať po historickom centre a miestnom lesíku, či navštíviť univerzitu, moja mienka sa razom zmenila. Len škoda, že som si zabudla kúpiť nejakú pohľadnicu. Síce, o dôvod viac sa tam vrátiť 🙂
napísala: Noemi Kuliková (účastníčka mládežníckej výmeny)
