6-mesačné dobrovoľníctvo v Španielsku
Category:Príbehy účastníkovVďaka európskej dobrovoľníckej službe som si splnila svoj dávny sen, a to navštíviť vysnívanú krajinu Španielsko a stráviť tam dlhšiu dobu, presnejšie to bolo takmer 6 mesiacov. Rovnako ako prvotná návšteva tejto krajiny bol pre mňa novinkou aj let lietadlom. Hoci som sa na to celé veľmi tešila, na začiatku bolo toho veľa nového a iného (nové prostredie, iný jazyk, noví ľudia, nová náplň práce, nové kolegyne, atď.). Postupne som si na všetko zvykla, a po čase mi to prišlo prirodzené a známe.
Projekt, ktorého som bola súčasťou, bol určený pre dvoch dobrovoľníkov, avšak počas prvých troch týždňov som na ňom participovala sama, a rovnako tak som aj sama bývala v menšom dome, čo spočiatku na mňa pôsobilo úzkostlivo. Potom sa ku mne našťastie pridala ďalšia dobrovoľníčka z Maďarska a zdieľali sme spolu tento dom aj rovnakú prácu. Bývali sme v menšom domčeku vybavenom základným nábytkom, spotrebičmi a ostatným bytovým vybavením. Výhodou bol počet spální, a to štyri spálne, z čoho nami boli využité len 2 a zvyšné mohli využiť naši prípadní hostia (rodina, priatelia či známi), čo považujem za plus.
Naša mentorka sa o mňa, v čase keď som tam bola sama a aj určitý čas potom, zo začiatku ochotne starala a bola nápomocná. V prvý deň ma povodila po mestečku a zoznámila ma s novými kolegyňami v materskej škôlke/detských jasliach. Rovnako tak ma aj sprevádzala k doktorovi či na pohotovosť počas viacerých zdravotných problémov. Zo začiatku sme mali pravidelné stretnutia a plánovali sme aj usporiadať workshopy pre deti či tínedžerov. To nám nakoniec nevyšlo kvôli nedostatočnému počtu záujemcov. Nakoľko som mala viacero zaujímavých nápadov, ktoré by sme mohli na workshopoch robiť, bola som mierne sklamaná, že sa nakoniec workshopy nekonali a že som nemala možnosť realizovať sa v tejto oblasti, hoci to bola jedna z náplní dobrovoľníckej práce, ktorú projekt účastníkovi na ňom sľuboval. Počas posledných 2-3 mesiacov sa kontakt s našou mentorkou mierne oslabil, čo bola škoda, a obmedzil sa len na nevyhnutné formálne situácie keď niekto z nás niečo potreboval.
Mierne nespokojne som sa cítila zo spôsobu zabezpečenia financovania resp. poskytovania financií nám dobrovoľníčkam počas prvých 2 mesiacov, kedy peniaze, z ktorých sme tam mali v daný mesiac žiť, sme dostali až o niečo neskôr v nasledujúcom mesiaci. To bolo v určitých situáciách náročne, plánovať si svoje fungovanie a žitie bez dostupných financií či informácií o tom, kedy ich dobrovoľník dostane.
Rovnako tak som nebola spokojná ani s poskytnutím online jazykového kurzu španielčiny, ktorý bol k dispozícií až po 2 mesiacoch môjho pobytu v Španielsku a nemohla som ho do tej doby využívať. Taktiež považujem tento online kurz za menej efektívny, než by bolo zabezpečenie jazykového kurzu založeného na osobných stretnutiach a učení sa so skutočným lektorom. Prípadne považujem za užitočnejšie, keby bol jazykový kurz sprístupnený danému dobrovoľníkovi vopred, napr. mesiac pred odchodom na EDS, aby sa mohol aspoň ako-tak jazykovo pripraviť na to, čo ho tam bude čakať.
Páčilo sa mi bývanie v malom mestečku, čo malo viacero svojich výhod. Prácu som mala od domu vzdialenú len 3 minúty peši a rovnako tak aj centrum a hlavné námestie, ktoré bolo približne 5 minút peším krokom. Mestečko, či dedinka, bolo pokojné a tiché a ľudia tam sú priateľskí aj k cudzím, nakoľko sú zvyknutí na dobrovoľníkov z daného projektu, pretože dobrovoľníci z rôznych krajín sa na tomto projekte zúčastňujú už viacero rokov po sebe. Vnímala som to pri nakupovaní v obchodoch, návšteve kurzu maľovania či len tak v každodennom živote pri strete s náhodnými ľuďmi na ulici. Všetko by bolo v mestečku v poriadku, až na cestovanie a možnosti dopravnej dostupnosti. Jediné dobré a pravidelné dopravné spojenie je autobusom na smer Madrid a späť. Cestovanie do ostatných okolitých dedín, mestečiek či vzdialenejších miest autobusom je výrazne obmedzené.
Páčilo sa mi aj bývanie s osobou z inej krajiny. Moja spolubývajúca sa volala Enikö a bola z Maďarska. Rozumeli sme si a vychádzali sme spolu dobre aj napriek tomu, že bola trochu introvertnejšej povahy a viac času trávila zavretá vo svojej izbe. Vedeli sme si však rozdeliť domáce práce ako upratovanie či dohodnúť sa na tom, kto bude kedy prať či variť, a dokonca sme viackrát varili či piekli niečo aj spoločne, čo boli vždy príjemne strávené chvíle. Počas voľna, ktoré sme mali cez veľkonočné sviatky sme išli dokonca aj na spoločný výlet do nádherného mesta Cuenca či neskôr do Aranjuez, mesta kráľovských záhrad a parkov. Používanie angličtiny v každodennom živote mi pomohlo k lepšiemu vyjadrovaniu sa v cudzom jazyku a zároveň aj lepšej schopnosti porozumieť po anglicky.
Práca v škôlke bola zo začiatku zaujímavá, pretože všetko tam bolo pre mňa nové a postupne som sa s tým zoznamovala. Niektoré aktivity mi však po čase zovšedneli a stali sa stereotypom, no každý deň som sa snažila robiť niečo aj iným spôsobom, nech to nie je stále rovnaké. Deti boli veľmi rôzne, ale vo všeobecnosti boli všetky hravé, zvedavé a aktívne. Zo začiatku im bolo ťažšie porozumieť, nakoľko rozprávali len po španielsky a aj to vo svojej detskej reči, ale po čase sa to stávalo jednoduchším, až som napokon vedela s nimi komunikovať o základných aj zložitejších veciach. Kolegyne boli zo začiatku milé a priateľské, ale po čase som si začala všímať u niektorých, akoby si udržiavali od nás mierny odstup (odo mňa aj od druhej dobrovoľníčky). Ich komunikácia s nami sa obmedzovala len na pracovné aktivity a činnosti, a to bolo všetko. Mám pocit, že to bolo hlavne kvôli jazyku a že mali pocit, že nie sme v španielčine natoľko jazykovo zdatné aby s nami mohli nadviazať hlbšiu konverzáciu. To však nebola pravda, nakoľko s jednou z nich sme sa spriatelili a strávili sme u nej aj 2 dni počas veľkonočných sviatkov, či jeden letný víkend v jej vidieckom domčeku s bazénom. Komunikovali sme s ňou v španielčine, avšak vďaka jej ochote porozumieť nám, sme sa dokázali porozprávať na rôzne témy. To mi pomohlo uvedomiť si, že nie všetci ľudia sú rovnakí a že možnosť komunikovať s ostatnými ľuďmi (či v rovnakom alebo inom jazyku) nezáleží len na úrovni ovládania daného jazyka, ale taktiež aj od záujmu poslucháča počúvať a pochopiť, čo sa mu druhá osoba snaží povedať a zároveň jej aj odpovedať vhodným spôsobom, aby to ten druhý človek mohol pochopiť.
Počas pobytu som mala možnosť navštevovať aj miestny kurz maľovania, ktorý bol pre mňa ako stvorený, pretože umenie je niečo čo má v mojom živote osobitné miesto. Kurz mi pomohol spestriť dni v mestečku, spoznať skupinku starších ľudí s obdivuhodným talentom a vášňou pre výtvarné umenie a ja sama som si mohla tiež namaľovať obraz a lepšie spoznať techniku maľby.
Skvelou súčasťou EDS bol arrival tréning, kde nás tím šikovných mentorov počas 5 dní naučil množstvo o Španielsku, o dobrovoľníctve a mnoho ďalšieho a všetko bolo podávané neformálnym spôsobom. Rovnako vďaka tomuto tréningu som mala možnosť spoznať mnoho mladých ľudí – dobrovoľníkov z rôznych krajín, z ktorých mám pár aj bližších kamarátov a udržujeme medzi sebou pravidelný kontakt vďaka sociálnym sieťam.
Ak to mám zhrnúť, vo všeobecnosti mi EDS dala množstvo zážitkov, či už radostných alebo menej radostných, no takých, ktoré by som na Slovensku nezažila. Ďalej mi umožnila spoznať novú krajinu, nových ľudí a dať pocit, že hoci nie som v krajine, kde som sa narodila, stále, nech budem kdekoľvek na svete, sa môžem cítiť ako doma, pretože celý svet je mojím domovov a aj keď mi niečo zo začiatku pripadá cudzie, dokážem si to postupne osvojiť a žiť s tým. Dala mi nové priateľstvá, nový pohľad na svet a na život a nové skúsenosti, či už z oblasti práce s deťmi alebo bývania v zahraničí, zdieľania domu s osobou z inej krajiny a každodenného používania cudzích jazykov ako angličtina a španielčina. Jednoducho povedané umožnila mi vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a spoznať samú seba v doposiaľ nezažitých životných situáciách. A hoci nebolo vždy všetko perfektné, svoje rozhodnutie zúčastniť sa tohto projektu neľutujem a keby som mala príležitosť ho zmeniť, neurobila by som to. Som rada a vďačná za všetko, že sa stalo tak, ako sa to stalo a že mi to dalo možnosť naučiť sa niečo nové a posunúť sa zase niekde inde na svojej ceste životom.
Michaela Janíková
