Hola chicos y chicas!

  • 0

Hola chicos y chicas!

…a ocitli sme sa v krajine temperamentu, býčích zápasov či flamenca – v Španielsku. Po prvých rozhovoroch s účastníkmi z Estónska, Lotyšska, Maďarska, Talianska a Španielska, sediac na podlahe madridského letiska, sme boli plní entuziazmu z nových zážitkov, ktoré nás ešte len čakali s ECOOCIO Youth Exchange.Na deväť dní sa nám druhým domov stalo mestečko Muga de Sayago, ktorého žltá tráva vyrastajúca z červenej, suchom popraskanej zeme, ladila s farbami na vlajke krajiny, do ktorej sme pricestovali. Po privítaní šarmantným Carlosom, excentrickým Jonasom,  empatickým Kitosom a priateľským Manuelom – tými najlepšími organizátormi, akých sme si mohli priať a rozdelení do izieb,  48 hladných žalúdkov zasadlo za stôl v jedálni, aby nabralo energiu na večerné aktivity. Len čo konečne začalo zapadať slnko (cca o 21:30), rozdelili nás do skupín a každej priradili pieseň, na ktorú bolo treba nacvičiť si choreografiu.  A tak sme sa o niekoľko minút nato vlnili v rytme piesní Mamma Mia, Wrecking Ball, Thriller, Y.M.C.A, Single Ladies a i. Prejavil sa tak nielen náš talent či antitalent na tanečnom parkete, ale aj zmysel pre humor, pretože cieľom tejto aktivity bolo predovšetkým sa skvele zabaviť. Úspešný prvý večer projektu sme zakončili v nikdy-na-teba-nezabudnem bare.

Celý projekt prebiehal v takomto priateľskom a uvoľnenom duchu. A ako vyzeral taký priemerný deň? Od deviatej do desiatej sme mali raňajky a hneď potom začínal bohatý program až do večera. Ako prvé boli ice breaker games, ktoré každý deň organizoval tím z inej krajiny. Išlo o rôzne hry, ktoré boli prvé dni zamerané na zoznamovanie, neskôr na úplné prebudenie a rozcvičenie sa. Po nich nasledoval čas rôznych workshopov, diskusií alebo aj nejakej tej prednášky či už o životnom prostredí alebo programe Erazmus+.  Už v prvý deň sme zostrojovali a maľovali vtáčie búdky, ktoré sme neskôr aj povešali na stromy. Neskôr sme navrhovali plagátiky a letáčiky o našom projekte, upratovali a čistili prostredie, či dokonca natáčali „výchovné“ video o recyklovaní a chránení našej jedinej planéty na španielsku populárnu pesničku.

Nasledoval obed, kde sa nám páni kuchári snažili pripraviť typické španielske jedlá a priblížiť nám ich  národnú kuchyňu. Pripravili nám napríklad paellu, tortillu alebo polievku s morskými plodmi. Ako to v Španielsku chodí, nesmela chýbať ani siesta. Zo začiatku sme ju využívali na spoznávanie čarovnej dedinky Muga de Sayago, ale čím ďalej, tým viac sme sa počas nej tešili na sladký poobedňajší spánok. A veru, ja by som takú siestu uvítala aj doma! Každý večer nás čakal nezabudnuteľný program v podobe národných nocí, keď účastníci Ecoocio projektu spoznávali jednotlivé kultúry, jedlá, nápoje či tance. Estónska, maďarská, španielska, lotyšská, talianska a tá naša slovenská, každá bola čímsi výnimočná. Nedá mi však nespomenúť Španielov, ktorí pripravili obrovskú show, ako sa to na domácich patrí 🙂

A my, slovenské baby, sme si  počas našej  noci dobrovoľne užili druhú Veľkú noc 😀 A myslím si, že nebude prekvapením, keď poviem, že sme potom každý deň boli skontrolovať, ako to vyzerá v malej útulnej krčmičke na námestí, ktorú sme si veľmi rýchlo všetci obľúbili. Ako skonštatoval náš hlavný vedúci „…v každej španielskej dedine nájdete kostol a krčmu!“ Hm, čo mi to len pripomína?

“>Avšak nesedeli sme len v Muga de Sayago, aj sme veľa výletovali! Dvakrát sme sa boli kúpať, raz sme boli v národnom parku na túru, tie výhľady boli naozaj pastva pre oči! Keďže kaňon tvoril hranicu medzi Španielskom a Portugalskom, smiali sme sa, že ideme skočiť, preplávať, spraviť selfie z Portugalska a rýchlo sa pripojiť k ostatným. 🙂

 Taktiež sme boli kajakovať a potom šup ho do nádherného historického mesta Salamanca….

…kde sme dostali za úlohu nájsť na pamiatkach astronauta a žabku. Jedno ťažšie ako druhé. Ale kto sám našiel žabku, vraj bude mať úspešný život. Poviem Vám neskôr či je to pravda. 😛 Večer sme na námestí rozdávali nami navrhnuté letáčiky a predstavovali ľuďom náš projekt.

Pomaly, ale isto sa naše španielske dobrodružstvo končilo. V posledný deň sme stáli všetci v kruhu so zavretými očami, Manuel a Jonas niečo pripravovali a do pomalej hudby spomínali, čo sa dialo počas celého projektu.  Keď sme dostali pokyn otvoriť oči, na zemi sme zbadali biely papier a fixky. Mali sme si obkresliť ruky a čosi napísať. Až mi slza vyšla, taká dojemná chvíľa to bola. A myslím, že môžem povedať, že som nebola jediná.

Že nie som jediná, čo by chcela poďakovať organizátorom za úžasný projekt, ktorý bol veľkou skúsenosťou. Že nie som jediná, čo by chcela vyjadriť vďaku organizácii ADEL za možnosť zúčastniť sa na ňom. Ďakujeme! Dúfam, že sa čoskoro vidíme na nejakom ďalšom. 🙂

napísali: Michaela Košinová, Simona Almášiová

slovenský tím bol v zostave: Zuzka Holubanská, Miška Briatková, Lenka Šmajdová, Martin Mornár, Michal Maxim, Evka Vargová, Sima Almášiová a Miška Košinová

Páči sa mi to
Páči sa mi to Super Haha Žasnem Nič moc Odpad

Komentovať