Keď dobrovoľníctvo prekoná očakávania

  • 0

Keď dobrovoľníctvo prekoná očakávania

Category:Príbehy účastníkov

S myšlienkou dlhodobého dobrovoľníckeho projektu som sa pohrávala už nejaký čas, no utvrdila som sa v nej až počas štúdia v zahraničí. Po strednej som totiž nebola presvedčená o mojom ďalšom smerovaní, a preto sa mi dobrovoľníctvo zdalo byť dobrou možnosťou ako plnohodnotne využiť môj čas. O European Solidarity Corps som v tejto dobe ešte nevedela, a tak sa pre mňa začal dlhý proces hľadania organizácie, ktorá by mi s mojou iniciatívou dokázala pomôcť. 

O European Solidarity Corps som sa dozvedela náhodou – cez tetu žijúcu v Nemecku. “Gap year” je v Nemecku pomerne rozšírený, čo je vidieť aj na počtoch dobrovoľníkov v jednotlivých projektoch. Na Slovensku voči tejto možnosti panuje menšia nevedomosť, čo je veľkou škodou, nakoľko takýto rok poskytuje možnosti za hranicami pracovných skúseností, alebo čisto cestovateľských.

Počas môjho roku v Estónsku som spoznala miestnu kultúru, jazyk, ľudí a mala šancu vyskúšať prácu, ktorú by som inak nemala šancu vykonávať nebyť mojej účasti v ESC. Náplňou mojej práce bola výučba múzických a pohybových hodín v role asistentky učiteľa v škôlke a z vlastnej iniciatívy som začala vyučovať aj anglický jazyk, spočiatku na úrovni dvoch najstarších skupín, no neskôr som rozšírila túto iniciatívu aj na moje kolegyne. ESC kladie veľký dôraz na iniciatívu dobrovoľníka. Rozsah tejto  iniciatívy sa samozrejme líši od projektu k projektu, no vo všeobecnosti je to super príležitosť vystúpiť zo svojej zóny komfortu a skúsiť niečo nové. Súčasťou každého projektu je mentor a tutor. V laickom vysvetlení je tutor kolega/kolegyňa, ktorého/ktorej úlohou je pomôcť dobrovoľníkovi/čke prispôsobiť sa náplne práce a v prípade problémov pomôcť. Mentor na druhú stranu je takým sprievodcom/miestnym kamarátom, ktorý pomáha dobrovoľníkovi/čke v ostatných aspektoch života. Ja som si skvele sadla aj s mentorkou aj s tutorkou a boli to moje dve prvé známe tváre v Estónsku a neskôr aj veľmi blízke kamarátky. Estónci sú pomerne rezervovaná krajina čo sa týka cudzincov – trvá im dlhšie kým “si človeka pustia k telu”, no po prvých pár (desiatich) stretnutiach sú jedni z najsrdečnejších ľudí. Cudzincov si veľmi vážia, rovnako ako si vážia záujem o ich bohatú kultúru (plnú krásnych ľudových piesní, tancov a tradícií, ktoré sa naozaj oplatí vidieť), jazyk a prírodné krásy, ktorými táto krajina prekypuje.

Ak by som mala celkovo zhodnotiť moju dobrovoľnícku činnosť, tak rozhodne prekonala moje očakávania. Do Estónska som sa snažila ísť s čo najmenej očakávaniami a počkať ako sa bude môj rok vyvíjať. Toto je asi najlepšia taktika ako pristupovať k ESC – každý projekt, krajina a dokonca pozícia sa líšia a preto je dobré prispôsobiť sa daným podmienkam a neskôr možno vytvoriť iniciatívu, ktorá tento projekt spraví ešte zaujímavejším. Je tiež dobré využiť každú možnosť ako spoznať kultúru krajiny v ktorej sa človek nachádza. Pre mňa bolo Estónsko nezvyčajne krásne práve kvôli prírode a nekončiacim lesom, taktiež som absolvovala mnoho návštev do Tallinnu, ktorý je zaujímavý svojim spojením histórie (ktorú je cítiť na každom rohu) s modernizáciou.

Vďaka ESC som sa naučila mnoho o Pobaltí, mala šancu spoznať mnoho zaujímavých a láskavých ľudí, a využiť túto príležitosť na vyskúšanie mnoho nových dovedností. Vďaka tejto skúsenosti som našla kúsok domova 1500km od Slovenska.

Viki


Komentovať