Malta aj bez cementu

Malta aj bez cementu

Nie tak dávno, začiatkom septembra 2021 som si klasicky prezeral novinky na facebooku, keď ma zrazu jeden príspevok zaujal. Ako to už býva pomyslel som si „to vyzerá dobre, tam by som išiel“ a očakával, že na to ďalšieho rána zabudnem. Nezabudol som a pre zmenu som si povedal, že sa skúsim prihlásiť a ak to dobre vypáli zažiť nejaké dobrodružstvo. O týždeň som už sedel v lietadle s destináciou Malta.

Na poslednú chvíľu sa situácia zmenila a zo Slovenska som cestoval sám, čo spôsobilo mierne obavy. Nič nemohlo byť ďalej od pravdy. Organizátori boli skvelí, po príchode každého novica sme sa zahrali nejakú zoznamovaciu hru alebo podnikli zábavnú aktivitu, takže po troch dňoch som mal pocit, že som tam s bandou starých priateľov.

Témou tréningu bolo fotografovanie, nahrávanie videí a livestreaming. Lekcie boli zaujímavé, kvitujem hlavne, že sme začali zľahka, aby do nášho vlaku stihol nastúpiť každý. Na konci každého dňa nás čakal kvíz, v ktorom každý zabojoval o víťazstvo a odmenu pre študenta dňa. Keďže sme začínali skôr ako bolo naplánované a počas prednášok boli aktívni a koncentrovaní, takmer každý deň sme skončili okolo tretej poobede. Večer sme sa tradične spolu vybrali na výlet na nejaké atraktívne miesto a za týždeň sme takto spoznali celú Maltu.

Za zmienku určite stojí pamätný medzikultúrny večer. Každá delegácia predstavila svoju krajinu, zvyky a doniesli niečo malé (často jedlé, či pitné) na ukážku. Takto sme ochutnali rôzne rumunské likéry, litvianske koláče, bulharské zákusky, aby sme večer zavŕšili macedónskym národným tancom. Hudba hrala do neskorej noci a najviac ovácii zožala istá juhoslovanská spevácka legenda Ceca a slovenský hit Hej sokoly. Ja za najväčší úspech večera považujem fakt, že po ňom už nikto netvrdil, že som Slovinec, či Čechoslovák.

Deň za dňom rýchlo plynuli a čoskoro sme sa rozlúčili. Našťastie pravidlá na podobných pobytoch sú nastavené tak, že účastník ešte môže stráviť v krajine ďalšie 2 dni. Preto som sa vybral na menší maltský ostrov, čarovné Gozo. V tejto oáze pokoja som si vychutnal záver maltského dobrodružstva a zrelaxovaný sa vrátil na Slovensko.

Čo všetko som vlastne pochopil a zažil? Zistil som, že Moldavci kráčajú po ulici rýchlejšie ako priemerné dostihové kone. Pochopil som, že Macedóncov sa neoplatí prekrikovať, pretože sú nezastaviteľní. Dozvedel som sa, že Rumuni sú najlepší parťáci na nočné posedenie pri víne. Naučil sa pravidlá rugby priamo od srbského reprezentanta. Zvíťazil v medzinárodne obsadenom bowlingovom turnaji. Získal priateľov, z ktorých osemdesiat percent možno už nikdy nestretnem, ale každý z nich vo mne zanechal niečo, čo si uschovám a ponesiem so sebou do ďalšieho života. Ak by som teraz stretol toho ťuťmáka z úvodu septembra, asi by som ho prefackal za to, že niečo podobné nevyskúšal už skôr.

– Samuel