Môj návrat do detských čias: Erasmus+ v Španielsku
Category:Príbehy účastníkovPoznáte ten pocit, keď na chvíľu zabudnete na všetky starosti a dokonca sa cítite mladší o niekoľko rokov? Presne takýto zážitok mi priniesol môj posledný projekt Erasmus+. Na 10 dní som sa ocitol späť v detských časoch – presne tak som si pripadal počas pobytu v Španielsku. Vďaka organizácii Adel Slovakia sme vycestovali do mestečka Xàtiva, ležiaceho neďaleko Valencie.
Cesta do Španielska
Všetko sa začalo už na letisku vo Viedni, kde som hneď ráno stretol dvoch Slovákov z našej skupiny. Spolu sme preleteli do Valencie, kde nás po krátkom prezretí si historického centra na letisku čakal prvý “medzinárodný” moment – zoznámili sme sa s dvoma Talianmi. Spoločne sme sa potom autobusom už všetci účastníci presunuli do Xàtivy, vzdialenej asi 60 kilometrov, kde sa mal celý projekt odohrávať.
Ubytovali sme sa v drevených chatkách na malej farme na okraji mesta, ktoré vo mne okamžite vyvolali spomienky na detské tábory. Mali však jednu zásadnú vychytávku – klimatizáciu, ktorá bola v horúcom španielskom počasí doslova spásou. Najväčšia topka bola, že sme tam mali aj bazén, čo sme v poobedňajšom teple veľmi ocenili. Zábavný pre mňa bol aj ten kontrast. Predstavte si to, kúpete sa v bazéne pričom sa na Vás z jednej strany pozerajú kozy (ktoré bolo aj niekedy cítiť) a z druhej strany ste obklopení pomarančovníkmi, no čistá fantázia. O jedlo sme sa nemuseli vôbec starať, každý deň sme mali pripravené raňajky, obed aj večeru. Aj vďaka tomu sme mali možnosť ochutnať rôzne španielske špeciality ako Paellu. Program bol naplánovaný do poslednej minúty, takže sme sa nemohli nudiť. Ak by som mal náš pobyt popísať, tak by som povedal, že to bol “detský tábor pre dospelých” – no teda pre adolescentov, aby som bol presnejší.
Ako to celé prebiehalo?
Každé ráno začínalo rovnakým spôsobom – raňajkami. Kým doma som zvyknutý na rôzne jedlá, tam sme mali každý deň opečenú bagetku, ku ktorej servírovali španielske šunky, či sálamy s paradajkami nakrájanými na drobné kúsky. Na prvý pohľad zvláštne, ale rýchlo som si zvykol.
Po raňajkách prišiel na rad energizer, teda ranná aktivita, ktorú vždy pripravila jedna z krajín. Slovenský tím napríklad vymyslel hru na tučniaky, inokedy sme hrali hry s loptou alebo hry zamerané na pozornosť, či rôzne iné pohybové aktivity. Bol to skvelý spôsob, ako sa prebudiť a naladiť na deň plný aktivít.
Každé doobedie patrilo workshopom, kde sme sa učili nové veci, pracovali v tímoch, diskutovali alebo vytvárali rôzne projekty. V prvé dni sme mali veľa aktivít na spoznávanie sa navzájom a utuženie priateľstiev. Ako jednu z takých aktivít môžem spomenúť hunt game, kde sme mali možnosť lepšie spoznať okrem seba navzájom aj mesto. Inokedy sme tvorili divadelnú scénku, prezentovali riešené úlohy, premýšľali nad rôznymi problémami, či dokonca raz sme sa aj tak trošku hádali pri riešení dilemy. Často sme diskutovali na tému spojenú s emigráciou. Tvorili sme buletin pre imigrantov, pre lepšie zorientovanie sa v novej krajine, či vymýšľali ako zatraktívniť život v Xative. Popoludnia sme mali voľnejší program. Po poobednom workshope sme hrali rôzne hry, relaxovali pri bazéne, či išli sa prejsť do mesta.
Každý večer patril jednej z krajín, ktorá pripravila svoju Cultural Night. Naša slovenská noc bola plná tradičného jedla, hudby a hier. Povedali sme im, čo to o našej krajine, predstavili niekoľko zvykov, ako veľkonočnú oblievačku, či podávanie chleba so soľou. Pripravili sme ochutnávku našich pochúťok zo Slovenska, pustili ľudovú hudbu a naučili ostatných základné kroky jedného z našich tancov. Bol to skvelý pocit predstaviť našu kultúru a zistiť, že aj iné krajiny majú podobne bohaté tradície.
Jedným z najlepších zážitkov bol výlet do Valencie. Mesto sa nám podarilo navštíviť dokonca viac krát, pred projektom, počas projektu a následne po projekte. Môžem povedať, že ma úplne očarilo svojou architektúrou, atmosférou a živými uličkami. Keďže zakaždým som bol s inou skupinkou, tak sa musím priznať, že vždy vo mne zanechalo iný dojem. Pozreli sme si pamiatky, okúpali sa v mori, či navštívili jedno z najväčších Európskych oceanárií a nevynechali sme ani múzeum vedy a umenia.
Z výletov by som ešte spomenul, našu cestu na hrad v Xative. Predposledný deň sme spoločne s ostatnými chceli využiť náš voľný čas a rozhodli sme sa navštíviť túto miestnu pamiatku. Hrad sa nachádza nad mestom a vidno ho z ďaleka. Na hrad vedie príjemná asi hodinová cesta, ktorú sme samozrejme využili na rozhovory. Mali sme príjemnú prechádzku v obklopení prírody a keďže toto miesto nepozná veľa turistov, tak aj relatívne relaxačnú. Človek tam mohol načerpať pokoj a zároveň vniesť sa aspoň vo svojich predstavách o niekoľko storočí vzad.
Samozrejme, nešlo len o aktivity, ale aj o nové priateľstvá, či spoznávanie iných kultúr. Hádacie hry ako „magic black“, spoločné tance, či zumba, hádzanie si lopty v bazéne, či len tiché rozhovory pri západe slnka – toto sú momenty, na ktoré nikdy nezabudnem. Erasmus+ projekt mi ukázal, že aj keď sme z rôznych krajín, máme toho veľa spoločného a rozmanitosť nás spája.
Keď sa obzriem späť na týchto 10 dní, som vďačný za všetko, čo som zažil. Vďaka organizácii Adel Slovakia som mal možnosť zúčastniť sa tohto nezabudnuteľného projektu. Odniesol som si nielen nové poznatky a zážitky, ale aj kopu smiechu a priateľstiev, ktoré dúfam vydržia ešte dlho.
Ak máte možnosť ísť na Erasmus+, neváhajte. Možno aj vy sa na chvíľu vrátite do svojich detských čias. ��
