Neopísateľná EDS-ka v Poľsku

  • 0

Neopísateľná EDS-ka v Poľsku

Vďaka ADEL Slovensko bolo leto 2017 mojím najlepším. Zlepšila som si znalosť anglického jazyka, no naučila som sa mnoho užitočných výrazov aj z iných jazykov. Spoznala som veľa neskutočne skvelých ľudí, ktorých by som za iných okolností nestretla, teda aspoň nie v takom zložení a to by bola obrovská škoda. Pred 2 mesiacmi som nečakala, že práca s deťmi môže byť taká zábava. Predtým som vnímala deti ako zlo, ktoré treba obchádzat s čo najväčšej vzdialenosti, no teraz už viem ako veľmi som sa mýlila.

Deti v letných campoch kde sme robili boli strašne zlaté a najlepšie bolo, že vkuse by iba behali, skákali alebo iba niečo robili. Čo mi osobne veľmi vyhovovalo, pretože sa sama považujem za veľmi hyperaktívneho človeka. Táto skúsenosť ma ale nenaučila iba to ako vychádzať s deťmi ale viem už viac aj o samostatnosti, keby som bola doma celé leto nevedela by som sa ako zapnúť ten pekelný stroj “práčku” no ani by som sa nenaučila variť.

Keďže sme každý mesiac dostávali vreckové, vždy keď sme mali voľno sme cestovali. Vďaka tomu som spoznala zaujímavé zákutia Poľska ale aj kúsok z Nemecka. Na záver chcem už iba povedať už iba to, že tieto 2 mesiace by som nevymenila za nič na svete, pretože toto leto bolo na nezaplatenie, a určite niečo také odporúčam každému, kto rád cestuje, či spoznáva nových ľudí, no aj pre toho čo sa chce osamostatniť a skúsiť si žiť v inej krajine (teda aspoň na tú krátku dobu). Za skúšku to vážne stojí.

Karla

Moja 2 mesačná EDS dosiahla svoj koniec. Musím sa priznať, že najprv som sa vôbec na niečo také nechystala. Keď som rozmýšľala, čo budem robiť cez tieto letné prázdniny, uvažovala som nad stážou, brigádou, leňošením, viacerými tréningami alebo mládežníckymi výmenami… Nakoniec som si uvedomila, že EDS je pre mňa asi tá najlepšia možnosť. Pri hľadaní som sa zaujímala o exotické krajiny s odlišnou kultúrou ako máme na Slovensku ako napríklad Španielsko, Taliansko, Dánsko, ázijské krajiny… Na stránke ADEL som našla projekt do Poľska…

Najprv som nad tým ani nerozmýšľala, pretože Poľsko je veľmi podobné Slovensku. Ale potom som si uvedomila, že tieto projekty sú vždy hlavne o atmosfére, ktorú vytvárajú ľudia a každý projekt je niečím výnimočný. Tak som to skúsila. Bola som prijatá vysielajúcou (ADEL) aj hosťujúcou (Fundacja CAT) organizáciou. Išla so mnou Karla, ktorá bola z rovnakého mesta ako ja a aj rovnakého veku, takže sme si veľmi dobre porozumeli.

 Keď sme vystúpili z vlaku boli tam všetci dobrovoľníci a všetci nás hneď vyobjímali. V ten moment sa obavy vytratili. Bývali som v byte, ktorý bol vzdialený 15 minút pešo od mesta. Moje spolubývajúce boli zo Španielska, Veľkej Británie a Košíc 😀

Každá skúsenosť počas môjho pobytu v zahraničí prispela k môjmu profesionálnemu a osobnostnému rozvoju. Či už to bolo na letných táboroch, kde sme pracovali s deťmi – každý týždeň s inými deťmi a aj v blízkych dedinách, kde sme pre nich pripravovali prezentáciu o našej krajine hravou formou, hry, energizery, pohybové aktivity… Alebo v office, kde sme vytvárali videá, program na ďalšie dni do táborov alebo sme pomáhali s čím bolo potreba. Každý mal možnosť pripraviť vlastný workshop (to bolo mimo letných táborov) – ja som pripravila workshop o muzikály. Počas jeho prípravy a implementácie som si zdokonalila organizačné schopnosti, naučila sa pracovať s photoshopom a vyskúšala si prácu s mládežou a dospelými s rôznymi hereckými aktivitami. Veľa skúseností som nabrala aj mimo pracovnej doby, napríklad som sa konečne naučila ako narábať s práčkou 😀 ako byť viac zodpovedná sama za seba, byť viac sebavedomá a otvorená všetkým novým príležitostiam.

Samozrejme sme mali aj dostatok voľného času, ktorý sme strávili v kruhu dobrovoľníkov a ľudí z organizácie – spoločné večery, palacinky na večeru pre 18 ľudí, nákupy v Biedronke (poľská verzia Lidlu), volejbal, pikniky, filmové večery… Tiež sme mali dosť času na cestovanie. Navštívili sme Gdansk, Berlín a ocitli sme sa aj na multižánrovom festivale “Woodstock”.

Každý deň a aj noc sa niečo dialo. Možnosť objavovať nové a cítiť atmosféru sa naskytla každým krokom. Nikdy sme sa nenudili a nikdy som nepocítila potrebu odtiaľ odísť. 2 mesiace utiekli veľmi rýchlo. V Leszne som sa cítila ako keby som tam bola celý rok, no keď som sa vrátila domov mala som pocit ako keby som tam bola iba jeden deň. V Leszne som našla moju druhú rodinu dobrovoľníkov, ktorá z tohto leta spravila neopísateľný čas, na ktorý nikdy nezabudnem.

Viktória Zbojanová

 

Páči sa mi to
Páči sa mi to Super Haha Žasnem Nič moc Odpad

Komentovať