Po tom najhoršom prichádza vždy to najlepšie

  • 0

Po tom najhoršom prichádza vždy to najlepšie

Category:Príbehy účastníkov

Neviem ako začať, ale nemala som veľké očakávania, mala som skôr trošku obavy, ako môj prvý projekt dopadne. V deň odletu som na letisku zistila, že som si zle prečítala infopack a projekt začína až na nasledujúci deň. Rýchlo som si našla nejaké ubytovanie, hneď po prílete na letisko v Srbsku som zistila, že som si nevypla mobilné dáta (1MB prenosu dát stojí  9 eur) ,takže  mi zablokovalo kartu. Hovorím si, čo horšie sa mi ešte môže stať? Na letisku v Srbsku som sa zoznámila s jedným dievčaťom z Anglicka, čírou náhodou aj ona tam prišla sama. Dohodli sme sa, že strávime tento deň spolu. Bolo naozaj perfektne, Niš je veľmi krásne mesto.

Na nasledujúci deň som dorazila na miesto činu, do krásnej malebnej dedinky Vladicin Han.

Zrazu som sa ocitla ako v sne. Strašne veľa priateľských a úžasných ľudí, neverila som ako sa mohli všetci spolu stretnúť.  Projekt bol fantastický, veľmi veľa sme sa naučili, bolo to zorganizované veľmi aktívnou formou, takže dni ubehli rýchlo a vôbec sme sa nenudili. Téma o rodovej rovnosti bola veľmi zaujímavá, bolo veľmi prínosné dozvedať sa o situáciách v iných krajinách a navzájom to porovnávať. Projektu sa zúčastnili ľudia z Kosova, Albánska , Srbska , Čiernej Hory , Estónska , Macedónska , Maďarska  a Slovenska . Počas týždňa bol zorganizovaný aj výlet k jazeru. Každý deň sme si ako účastníci robili Workshopy, prezentovali  sme aj svoje krajiny na interkultúrnom večeri  s ochutnávkou  jedál z daných krajín.

Dni ubehli veľmi rýchlo, nakoniec prišiel posledný deň (deň mojich narodenín).  Všetci mi prichystali obrovské prekvapenie, ktoré som vôbec nečakala! Myslím, že to bola jedna z najlepších osláv narodenín, aké som zažila!

Projekt mi dal strašne veľa. Obrovské ďakujem patrí ADELSLOVAKIA, že mi umožnil niečo takéto zažiť. Jediné, čo ľutujem je, že som na tieto projekty nezačala chodiť skôr. Na druhej strane som rada, že práve tento bol môj prvý!

Už dávno som nezažila tak dobrú atmosféru vyžarovanú toľkými ľuďmi. Našla som si tam jedného veľmi dobrého kamaráta, ktorý skoro vôbec nevedel po anglicky. Tým by som chcela podotknúť, že pre tých, ktorí sa bojíte jazykovej bariéry, určite neváhajte a choďte! Určite natrafíte na človeka, ktorý Vám pomôže! J

Ešte raz ďakujem!

Dominika Hajná

 


Komentovať