Talianska ukážka podnikania na vidieku dopadla na výbornú
Category:Príbehy účastníkovKdesi som počula, že necestujeme, aby sme utiekli pre životom, ale aby život neutiekol pred nami. Od 4. do 11. februára sa o tom dostatočne presvedčila aj naša päťčlenná slovenská skupina bažiaca po nových zážitkoch v malom mestečku Mileto na juhu Talianska. Cesta cez Košice, Budapešť, Rím a Lamezia Terme sa, samozrejme, nezaobišla bez klasických cestovateľských zhonov, ale myslím si, že naplno sme si ten taliansky pohodový život začali vychutnávať, keď sme zahryzli do pizze a lasagní na letisku v Ríme. Po stretnutí sa vo finálnej zostave na letisku Lamezia Terme nás ani Talian, ktorý nás viezol do Mileta a nevedel po anglicky či španielsky, vôbec nevystresoval. Hneď po príchode nás okrem pálm, opustených zákutí, ktorým dáva letná sezóna zabrať a daždivého počasia, privítali naši talianski organizátori s ich tradičnou pizzou a hneď v ten večer sme sa stihli zoznámiť aj s niektorými skupinami, ktoré už tiež stihli doraziť.
Dohromady sme spoznali a spolupracovali s takmer štyridsiatkou kolegov, ktorí prinášali zaujímavý pohľad na situáciu vôkol nás a pripravené boli aktivity zamerané na pochopenie, ako veci fungujú v praxi. Projekt s názvom Rural Power mal za cieľ oboznámiť ľudí s realitou podnikania na vidieku, a tiež predstaviť príležitosti i nástrahy, ktorým sa dá v tejto oblasti čeliť. V prípade, že v budúcnosti budeme mať ambíciu začať s takýmto typom podnikania, vieme, ako si business nastaviť, čo očakávať a ako sa na to pripraviť. Oceňujem, že sme sa počas výmeny často striedali, čím sa zamedzilo separácii a zároveň sme sa toho mohli veľa dozvedieť, stále od niekoho iného. To, že ide o perspektívnu tému na rozhovor, sme si uvedomili ešte viac, keď nás organizátori vzali na farmárske trhy s čerstvými syrmi, morskými plodmi, ovocím, zeleninou či sladkosťami. Tie sa v Milete konajú každý týždeň a jedným z predávajúcich je aj otec organizátora výmeny, takže o know-how nebola núdza.
Počas mládežníckej výmeny sme väčšinu času trávili v tzv. activity room pri rôznorodých aktivitách. Samozrejme, hoci bolo mestečko malé, Taliani sa nám snažili spestriť každú voľnú chvíľu, ktorá sa nám naskytla – každý večer sme zakotvili v activity room na párty, z toho dva večery boli venované predstaveniu konkrétnych kultúr cez tradičnú hudbu, tanec, jedlo či monumenty, a raz sme šli do centra na karaoke, kde sme strávili takmer celú noc. Nesmiem zabudnúť ani na prekvapenie, keď nás organizátori odviedli do reštaurácie, kde nás nechali ochutnať všetky druhy pízz, ktoré ponúkanú. Do ubytovania sme sa následne počas tmavej noci doslova gúľali…
Ponocovanie však nebolo žiadnym problémom, keďže sme vstávali až o deviatej a s programom začínali o desiatej. Potešila nás aj správa, že na juhu Talianska obyvatelia ešte stále obľubujú typickú siestu. Prakticky povedané – tri hodiny po každom obede sme strávili rozprávaním sa, resp. posedením na lavičke v parku s „originálnymi“ mandarinkami zo stromu, ktoré nám priniesli dedinčania. Veľkým prekvapením počas predposledného dňa výmeny bol výlet do dvoch nádherných zastávok. Najskôr sme sa nechali očariť mestečkom Scilla, kde sme ochutnali lahodnú zmrzlinu, prešli sa po pláži i uzučkých uličkách a vyšli na zámok Ruffo, postavenom nad útesom, odkiaľ sa nám naskytol jedinečný výhľad na pobrežie Sicílie a Eolské ostrovy. Celodenný výlet sme zavŕšili návštevou ďalšieho prímorského mesta Reggio Calabria, kde sme strávili celé popoludnie buď oddychom na pláži, nákupmi alebo v jednej z kaviarenských terás.
Za týždeň sa toho udialo mnoho, som vďačná za program a cenné rady, ktoré sme mali v rámci neformálneho vzdelávania možnosť naučiť. Najdôležitejšie sú ale dobré medziľudské vzťahy, a tie nám vydržali doteraz. Dokonca sme si povedali, že sa do preskúmaných kalábrijských miest pokúsime vrátiť a urobiť si reunion.
Všetkým záujemcom o trávenie aktívneho voľného času v zahraničí, ktoré prináša aj nové kompetencie, odporúčame mládežnícke výmeny Erasmus+ a vysielaciu organizáciu ADEL, s ktorou sa všetko riešilo profesionálne a v konečnom dôsledku úspešne.
Do školskej reality sa nám po týždni plnom pohody odchádzalo ťažko, ale zároveň sme sa tešili na predĺženú cestu späť o zastávku v Miláne, kde sme ešte strávili príjemné chvíle spoznávaním historického mesta.
Stručne povedané: bolo skvelo. Spoznali sme takmer tridsiatku inšpiratívnych, odvážnych a rovnako nadšených mladých ľudí, ktorí nám vnukli kopec nápadov a postarali sa nám o veľmi príjemnú spoločnosť. Spojenie Slovenska, Poľska, Lotyšska, Portugalska, Grécka, a samozrejme Talianska dopadlo na výbornú. Tu, ako aj všade inde, sa ukazuje, aký je kolektív podstatný a my si odnášame presne to, po čo sme sa do Talianska vybrali – zážitky, vedomosti a nové pohľady na život.
Danica Juházyová