Tam a zasa späť alebo Slovinsko je oveľa krajšie ako by ste si mohli myslieť…

  • 0

Tam a zasa späť alebo Slovinsko je oveľa krajšie ako by ste si mohli myslieť…

Do auta sme nasadli v malej zemplínskej dedine nabalený domácimi sušienkami, bagetkami a ovocím sme sa vydali na strastiplnú 890 kilometrovú cestu naprieč Maďarskom a celým Slovinskom až celkom dolu k moru. Áno k moru! Málokto vie, že Slovinsko má more. Je to len okolo 40 kilometrov, zvyšok pobrežia si osvojili okolité štáty. A ako krásne je v Slovinsku pri mori! Mňa asi najviac uchvátila rozmanitá dokonalosť zelene. Vysoké slovenské borovice sa preplietali s palmami, banánovníkmi, rozkvitnutými kaktusmi a toskánskymi vysokými topoľmi. Dovtedy som si to nevedela ani len predstaviť.

Za ďalšiu krásu Slovinska považujem jeho hornatosť. Cestou sme autom prešli aspoň desiatimi tunelmi, z okna sme sa dívali na neďaleké JulskéAlpy s najvyšším vrchom Triglav, ktorý majú aj na vlajke. Vraj každý hrdý Slovinec by sa mal aspoň raz za svoj život naň vyšplhať. Triglav (v preklade troj-hlav) veje na vlajke podobne ako naše slovenské trojvršie. Keď sme sa o tom rozprávali s domácimi, tak vybuchli do ohromného smiechu. Že vraj je to skvelý názov pre kapelu.  Tak ak by ste raz začuli niekde o slávnej slovínskej kapele s názvom „TatraMatraFatra“…, tak my sme boli pri jej zrode.

Keď už sme pri kopcoch. Slovinci sa im prispôsobili dokonale. Domy si vystavili do svahov, dokonca aj polia sú hore kopcom. A vinice. Ochutnajte dobré Slovinské víno a budete vedieť o čom hovorím. Lány viniča,  ba čo lepšie, tiež lány chmeľu (pre mňa ako milovníka piva to bol obzvlášť povznášajúci pohľad) a sady olivovníkov, ktoré sa chystali kvitnúť. Slovinská  príroda je naozaj krásna.

Keď sme dorazili do národného parku Strunjan a prešli najväčším Slovinským prístavným mestomKoper, otvoril sa nám výhľad na nedozierne more a stovky lodí a plachetníc, ktoré majú mená žien.

GPS nás ale ťahala ďalej. Kým sme našli prístupovú cestu k hotelu, riadne sme sa zapotili a takmer sme prišli o predný nárazník (paradoxne kvôli nádherným úzkym a strmým dlaždeným uličkám). Ale zvládli sme to a došli sme presne k tomu pocitu, keď si myslíte, že zvládnete všetko. Názov projektu na ktorom sme sa zúčastnili bol „Global Jobs Challenge:Tendencies and Solutions“ Naša znalosť angličtiny dostala riadne zabrať pri témach akou je nezamestnanosť mladých, precariouswork, pracovné právo a ekonomika krajiny, niekedy tiež pri obyčajných raňajkových konverzáciách. Spoznali sme skvelých ľudí, hosťujúci Kaťa, Boštjan, Sara a Tomáš boli všetko múdri mladí ľudia zapálení pre zlepšovanie spoločnosti, v ktorej žijú. Okrem nich dievčatá z Česka, Estónska, Gabrielle z Rumunska, Werner z Francúzska, Belgičanky a Chorvátky. Proste zmes jedinečných zaujímavých ľudí.

Dozvedela som sa toľko nových vecí a dostala toľko podnetov na uvažovanie o svete okolo. Predtým som podľahla subjektívnemu klamu, že všetci sú určite podobní ako ja, a ich situácia je podobná ako tá naša na Slovensku. Zrazu stretnem ľudí, ktorí sa na svet pozerajú úplne iným pohľadom a mojou skúškou je empaticky im porozumieť a pochopiť ich zmýšľanie.

>Dni bežali ako voda, naučili sme sa okrem hlavnej témy tiež rôzne spôsoby inovatívneho učenia, navštívili sme hlavné mesto Ľubľanu, Slovinské vínne pivnice a ochutnali ich ozaj špičkové biovína, zamilovali sa do oleja z tekvicových semiačok (osobne neviem ako som mohla doteraz bez neho žiť), a každý deň sledovali západ slnka nad morom.

Sedem dní v Slovinsku boli určite jedny z mojich najintenzívnejších, najzaujímavejších a najkrajších dní v živote. Inšpirujem sa Slovami Onoríny z Francúzska, ktorá vedela spolu 20 anglických slovíčok, mala okolo 40 rokov a napriek tomu sme si neraz skvele pokecali. Na konci pri hodnotení lámavou angličtinou krátko a jasne povedala, že to bol pre  ňu unikátny krásny zážitok a nezabudne naň nikdy.

>Ťažko sa nám lúčilo so všetkými (veď sme sa aj lúčili aspoň na tri krát), aj s croissantami na raňajky, štvor hviezdičkových bufetovým obedom aj bazénom s morskou soľou (aby som nepreháňala mali sme toľko povinností, že sme sa doň stihli namočiť dva krát na pol hodinku). Cesta domov bola akási rýchla. V Maďarsku sme si pri diaľnici urobili piknik, a keď sme prešli slovenskú hranicu a známe miesta, pozerali sme do slnka a predstavovali si ako práve v tej chvíli vyzerá nad Slovinským morom.

Dávam deväť z desiatich (stále si nechávam bod pre výlet do Brazílie 😀 )

napísala: Mirka Vernarská, účastníčka tréningu

Páči sa mi to
Páči sa mi to Super Haha Žasnem Nič moc Odpad

Komentovať