TC “Entrepreneurship as a way to struggle with youth unemployment” vo Varšave

  • 0

TC “Entrepreneurship as a way to struggle with youth unemployment” vo Varšave

Prihlásiť sa na týždenný tréningový kurz vo Varšave bolo jedno z ;najlepších rozhodnutí, aké som mohla urobiť. Zrejme sa väčšina ľudí hrnie skôr do krajín ako Španielsko, Cyprus alebo Grécko. Akonáhle sa však zúčastníte Erasmus+ programu prostredníctvom organizácie ako je ADEL, uvedomíte si, že najpodstatnejšia nie je krajina, ale ľudia. Práve na tých som mala šťastie, pretože aj keď nás bolo až 30, všetci sme si skvele rozumeli. Naša malá rodina sa skladala zo skupín po troch z každej krajiny. Zastúpenie nemali len Slováci, Česi a Poliaci. Bol tam aj kúsok Azerbajdžanu, Arménska, Rumunska, Francúzska, Litvy, Bulharska a Slovinska. Naši poľskí organizátori všetko naplánovali do bodky. Dokonca sme ani nemuseli celý deň chodiť ako turisti a snažiť sa zabiť čas prezeraním mesta. Skôr bol problém nájsť si čas na krásnu Varšavu, pretože všetky dni sme zaplnili zoznamovaním sa, hrami a aktivitami na rozvírenie našej kreativity.

Entrepreneurship as a way to struggle with youth unemployment (Podnikanie ako spôsob boja s nezamestnanosťou mladých). Napriek tomu, že sme sa celý čas učili, ani na chvíľu sme sa necítili ako v škole a už vôbec sme sa nenudili. Občas nás síce premáhala únava po prebdených nociach, ale ani to nebránilo našej chuti dozvedieť sa viac. Veľmi poučné boli prednášky jednotlivých skupín o tom, aká je miera nezamestnanosti mladých v ich krajinách. S poľutovaním som zistila, že sme na tom horšie ako Česi, Rumunsko zas prekvapilo vysokým počtom podnikavých študentov. Prednášky oživila pantomíma, ktorú sme si všetci užili a zasmiali sa. Tiež sme boli na mieste, kde pomáhajú novým startupom a zahrali si svetovo známu Exchange hru. No uznajte, kde inde zistíte, že dokážete vymeniť zápalky za maketu Apple iPhonu?

Ďalšou aktivitou, ktorá zvýšila vieru v naše prezentačné schopnosti, bola diskusia, kde sme obhajovali buď podnikanie, alebo typické zamestnanie. Vlastne skoro každá aktivita nám zvyšovala dôveru v nás samých, preverovala našu schopnosť presadiť sa a zároveň vždy dala možnosť zoznámiť sa s druhými. Kto myslí na praktickú stránku ako je jedlo či bývanie, hlad som za ten týždeň ani nepoznala. Práveže si asi väčšina z nás musela kúpiť širšie nohavice. Raňajky prebiehali v hoteli, takže výber bol na nás. Na obed nám doniesli desiatky obložených mís plných chlebíkov, zeleniny, ovocia, palaciniek a iných dobrôt. Medzitým bola k dispozícia voda, káva a iné maličkosti, no väčšinou sme si nechávali miesto na skvelú večeru.

Tá sa niesla v duchu spoločného stretnutia, pretože nás všetkých pozvali do reštaurácie na teplé jedlo. Bol síce nezvyk jesť najväčšie porcie práve na večeru, ale aspoň sme neboli hladní, keď sme do rána debatovali a dokázali sa takto spolu stretnúť aj desiati v malej izbičke. Tu už prechádzame k časti ubytovania, ktoré bolo pekné, len trošku malé. Nakoniec nám sprcha a jedna posteľ na pár metroch štvorcových bohato stačila, pretože sme v hoteli skutočne len spali, alebo sa narýchlo sprchovali. Kto by predsa chcel zabíjať čas, keď sme mali len necelý týždeň? Popravde, ešte asi mesiac potom mi trvalo vrátiť sa do reality a zmieriť sa s nudou v škole. Našťastie som s väčšinou mojich Erasmus kamarátov v kontakte a určite ich raz prídem navštíviť.

napísala: Jana Fridrichová, účastníčka tréningu

Páči sa mi to
Páči sa mi to Super Haha Žasnem Nič moc Odpad

Komentovať