Zábavný príbeh učenia sa v Saumure
Category:Príbehy účastníkovCelý nedočkavý, plný očakávaní, nových zážitkov, skúseností a rád, rovnako tak zábavy sa slovenský tím vybral 15 júna na cestu do Paríža. Po 4hod meškaní letu však Slovač vzlietla a dorazila do metropoly Francúzska krátko po polnoci. Nadšenie však v skupinke opadlo, keď miestne železnice vstúpili do štrajku. Vyhodenie zo stanice, noc blúdenia v Paríži a zrušený vlak… pre niekoho možno zlý sen, no pre pevné duše spod Tatier výzva.
16. júna krátko po 11tej hodine sme napokon predsa len trafili do Saumuru, síce zničení, avšak pocit z dosiahnutého cieľa nám po absencii spánku dodal posledné zvyšky adrenalínu. Dorazili sme do campingu (podľa jedného z trénerov „Mesto v strednej Číne“), zoznámili sa s trénermi a koordinátorkami a hibernovali do večerných hodín. Na večeru sme už čulí a živí utekali s prázdnymi žalúdkami a odchádzali plní nielen jedlom, ale aj novými známosťami.
V prvý deň projektu, s cieľom priučeniu sa podnikaniu a osvojenia si cenných rád do pracovného života, sme vďaka skvelým trénerom z Portugalska vytvorili skvelý kolektív, smiali sa, premýšľali a to všetko priateľsky a jednotne. V priebehu ďalších dní sa naše myšlienkové bariéry odbúrali a spolu s ostatnými účastníkmi z Francúzska, Španielska, Portugalska, Talianska, Grécka, Rumunska a Litvy sme začali byť kreatívni, tvorili sme najnovšie postmodernistické prúdy vo všetkých oblastiach života a zapojili hádam všetky bunky šedej kôry našich mozgov.
Možno sme nemali veľa času na oddych, avšak celé dni boli vyplnené tak pestro a zaujímavo, že ubiehali ako šprintéri na 100 metrov na olympiáde. Nastala u nás dokonca aj mierna dezorientácia ohľadom cieľa projektu, avšak po tom čo sme sa začali učiť učením, respektíve sme sa učili ako sa učiť a nájsť najlepšie osobné cesty k rozvoju, podvedome nám to začalo dochádzať. S priateľmi zo zahraničia sme sa navzájom usmerňovali najrozličnejšími metódami coachingu a stávali sa lídrami, poddanými a dokonca aj otrokmi iných pri každodenných nevyhnutných situáciách. Zo všetkého nakoniec vyplynulo to čo nik nečakal. Naše vlastné sny a ciele nikdy nie sú neprekonateľné. Jediné čo je potrebné k dosiahnutiu želaného je silná vôľa a využitie toho najlepšieho čo v sebe máme. V posledný deň projektu zrejme každému jednému došlo, prečo sa projekt volal tak ako sa volal. Dal nám veľa a odkryl práve hodnoty a vlastnosti, ktorých sa nieže musíme, ale budeme držať.
No nebolo by to všetko len o pomerne náročných aktivitách v priebehu projektu. Interkulturálne noci plné jedla, pitia, úsmevov a informácií nám boli dokonalým odpočinkom počas ktorého sme si vymenili pár komicky štipľavých slov s Rumunmi ohľadom bryndze, ale hlavne sme sa zabávali ako starí priatelia.
Zábava je asi to správne slovo, ktoré vystihuje všetko to čo sme zažili vo voľnom čase. Prechádzky historickým mestom, návšteva hradu, Fête de la Musique a tancovanie do neskorej noci, dekódovanie francúzskej „angličtiny“ a radosť z každého prežitého momentu. Po ôsmich dňoch sme sa tak všetci zúčastnení stretli na vlakovej stanici a rozlúčili sa, no určite nie naposledy. A veru, nechcelo sa nám ísť z tohto miesta preč. Zažili sme neopakovateľný týždeň a vďaka za to patrí všetkým, ktorí sa o to pričinili.
PS: deň pred naším odchodom z Paríža štrajkovali aj francúzske letiská, ale sme doma a žijeme 🙂
napísal: Radovan Čižmár, slovenský tím v zostave: Monika Smiešková, Simona Baková a Radovan Čižmár
