Dobrodružstvo vo Francúzsku

  • 0

Dobrodružstvo vo Francúzsku

Category:Príbehy účastníkov

Chcel by som sa podeliť o skúsenosti v rámci  projektu European solidarity corps . Projekt som našiel celkom náhodou, cez zdieľaný príspevok jedného francúzskeho dievčata, ktoré som spoznal ešte v ten rok na Slovensku,  ktoré mi preposlalo v jeden septembrový večer príležitosť pracovať na francúzskej strednej škole v rámci projektu ESC s názvom Discover Europe in your school. Vzhľadom na to , že som mal počas roka 2020 vysokoškolské online vyučovanie, som túto ponuku uvítal s nadšením a s očakávaním, že vyplním voľný čas medzi vyučovaním ďalšou možnosťou môjho sebarozvoja. 

Kontaktoval som prostredníctvom e-mail moju budúcu tutorku Sophie a tiež koordinátorku projektu Leonie. Následne nasledoval prijímací pohovor, cez ktorý som  prešiel a hneď som sa začal baliť na cestu do Francúzska. Ako dopravný prostriedok do Francúzska som si vybral autobus, a s veľkou dávkou vzrušenia a pár kuframi som si užíval cestu cez vtedy polouzavreté hranice západných štátov EU až do mesta Nimes na juhu Francúzska.  Pár minút po príchode ma prišla vyzdvihnúť Sophie a odviezla ma až na vlakovú stanicu, kde som prestupoval na vlak do mesta Narbonne, kde sa mal konať úvodný týždňový seminár s ostatnými dobrovoľníkmi.  Mali sme šťastie, že v tej dobe boli ešte protipandemické reštrikcie mierne, a tak sme mali príležitosť zúčastniť sa semináru ako by povedali Francúzi “ao présentiel”. Hneď na úvod som stretol mojich nových spolubývajúcich a spolukolegov z Nimes  a taktiež aj s ostatnými dobrovoľníkmi z rôznych krajín EU sme ešte v ten večer vybehli von do teplého počasia kúpiť si v najbližšom obchode pivo a spoločne si užívať krásy starobylého mestečka Narbonnu. V nasledujúci deň začal vstupný seminár, kde nás naši noví lektori oboznamovali s projektom a s vecami, ktoré nás môžu pritrafiť počas pobytu vo Francúzsku. Medzi zábavne ladenými lekciami nechýbala typická Francúzska pauzička na kávu a drobné občerstvenie. Týždeň tam pretiekol ako voda a ani som sa nenazdal a už som spolu s mojimi novými kolegami smerovali vlakom naspäť do Nimes , kde ma oboznámili s mestom a mojim novým bývaním. Priznám sa , že mesto vo mne zarezonovalo so svojím štýlom, ktorý pretrval ešte z čias starobylej rímskej ríše. Moje ubytovanie sa nachádzalo pár minút od centra mesta s monumentálnou Les Arenes (aréna podobná Koloseu), umiestnené v drobných uličkách, cez ktoré sa ledva vopchalo jedno auto.  Byt sa mi veľmi páčil, útulná obývačka bola spojená s kuchyňou, a taktiež s rozľahlou terasou. V byte sme boli vtedy ešte len traja, mal som spolubývajúcu Teofanu z Rumunska a ďalej tam bol Adrian zo Španielska. Zvyšní dobrovoľníci mali byty viac alebo menej vzdialené tomu nášmu.

Svoj život vo Francúzsku by som ďalej rád rozdelil do pár  “podkapitol” o rôznych aspektoch môjho pobytu.   

Niečo o meste
Mestečko Nimes má dlhú tradíciu, je asi 2050 rokov staré, plné zajímavých budov a monumentov, či už spomínanej Les Arenes, alebo impozantnému Maison Carée, na ktorom sa dá výborne posedieť s pohárom piva a sledovať dianie v meste. Na severe sa nachádza park Jardin de la Fountaine a za ním ešte podlhovastý lesík Bois des Espeises. V meste je niekoľko športových centier, plavární a kúpalísk. Vedľa Maison Carée sa nachádza La Bibliothéque – teda knižnica s malou kaviarničkou na vrchu.  V centre sa nachádza množstvo malých krčmičiek kde sa dá vychutnať si špeciálna lokálna vychladená IPA alebo aj iné druhy alko či nealko nápojov. Okrem iného je tam aj budova Les Halles – je to kryté trhovisko, kde si môžete kúpiť domáce pochúťky a potraviny priamo od miestnych dodávateľov.   Takáto budova sa nachádza v každom meste či mestečku alebo dedine. Juh mesta je viac komerčného charakteru, je tam niekoľko nákupných centier a taktiež aj futbalový štadión. Mal som to šťastie, že som mohol byť svedkov cyklistických pretekov Tour de France, ktoré sa tam konali ešte v to leto.

Niečo o spoludobrovoľníkoch
Celkovo povedané, v rámci tohto projektu sme sa zišli ako skupinka veľmi zaujímavých ľudí, plných vzrušenia a motivácie do projektu, každý s unikátními vlastnostmi, inteligenciou a s odlišnými ale aj podobnými cieľmi. Boli to Igor z Poľska, Myrto z Grécka, moja španielska kolegyňa z práce Maria, neskôr sa pridali aj ďalší dobrovoľníci ako Gréta z Litvy, Jozi z Chorvátska, Aurélia z Nemecka a môj ďalší spolubývajúci José Miguel zo Španielska…. Okrem iného som tam spoznal kopu ľudí z južnej Ameriky, mal som šťastie, že som mohol byť chvíľu súčasťou “hispánskeho ghetta”, ktoré veľmi nadšene organizovalo vtedy nelegálne party plné Reggaetonu, tanca, sangrie a rôznych druhov tapas. Postupom času som postretával ľudí z celého sveta, od Indie, Číny, Ameriky, či dokonca stredného východu. Naše sociálne žitie bolo napriek rôznym reštrikciám a lockdownom veľmi pestré. Na byte sme sa stretli ľudia, ktorí sme sa spoločne posúvali denno-denne vpred a spoločne sa motivovali na učenie sa Francúzskeho jazyka.  Spoločne sme športovali a dopĺňali sa.  Neskór, keď sa opatrenia uvoľnili, sme mali niekoľko home párty s ďalšími mladými ľuďmi ktorí do Nimes prišli na niekoľko mesiacov ako pracovníci na pozícii Assistante de langue na rôznych stredných školách. Mal som tam česť dokonca spoznať aj jedného slováka, ktorý tam bol zamestnaný ako vojak francúzskej légie. 

Niečo o práci
Hneď po príchode z Narbonne som spolu s Mariou začal pracovať ako Sophiin pomocník v kancelárii Relais international. Sophie nám začala postupne opisovať projekty, na ktorých sme spolupracovali. Začali sme vytvorením international corner v priestoroch školy, kde sa umiestnovali informácie o rôznych študentských aktivitách s možnosťou naučiť sa cudzí jazyk alebo vycestovať do zahraničia. Naša úloha ďalej bola ďalej organizovať aktivity pre študentov tejto školy ktoré ich mali motivovať vycestovať do rôznych štátov EU a zdokonaliť tak ich jazykové znalosti. Mal som sa možnosť realizovať aj ako učiteľ, pomáhal som v rámci DNL tried angličtinárom a spoločne sme pripravovali aktivity na zlepšenie angličtiny študentov. Sophie mi ďalej ponúkla možnosť realizovať sa ako učiteľ čínskeho jazyka, kde sa ona aj s ďalšími profesormi zúčastňovala na mojich hodinách každý piatok. Okrem aktivít spojených s projektami Erazmus a ich rozširovaním medzi žiakov, sme dostali príležitosť vytvoriť vlastné projekty a pomôcť tak študentom lysée CCI Gard, či už finančne alebo vedomostne. Spolu s Máriou a Sophie sme vytvorili projekt M and M break, kde sme za pomoci školských zamestnancov predávali tovar s cieľom nazbierať peniaze pre chudobných študentov školy. Od riaditeľa mi bolo taktiež umožnené rozvinúť moju akademickú prácu, kde som mohol vytvoriť experimentálne a porovnávacie skupiny žiakov za účelom otestovania respiračných cvičení a ich vplyv na sústredenie sa pri teste. Okrem toho som bol účastníkom prijímacieho pohovoru žiakov, ktorí sa hlásili na budúci školský rok kde som spolu s Mariou posudzoval ich angličtinu. Na záver projektu som dostal možnosť vytvoriť Kulinársku súťaž, kde mali žiaci z rôznych kútov sveta za úlohu napiecť rôzne zákusky a následne sme ich spolu s učiteľmi vyhodnocovali a ocenili. Pracovná doba bola veľmi flexibilná, Sophie mne s Mariou zakaždým vyšla v ústrety pokiaľ sme potrebovali voľno, alebo sme chceli niekam vycestovať. Dokonca nás pripravovala na získanie jazykových certifikátov z Francúzštiny, ktoré nám škola dopomohla zaplatiť. V rámci našej pracovnej doby sme mali tiež možnosť byť prítomní na vyučovaní a dostať tak možnosť zlepšiť si jazykové vlastnosti alebo sa dokonca naučiť rôzne zručnosti ako napríklad znakovú reč. Celý školský kolektív nám s Mariou pomáhal a podporoval nás v našich úlohách. Na záver projektu sme boli pozvaní na záverečnú party s rôznymi francúzskymi pokrmami kde nám boli venované nádherné spomienkové predmety.

 

Ďalšou z aktivít ktoré sme ako dobrovoľníci vykonávali bola výpomoc v Maison de l´Europe, organizácii, cez ktorú sme boli ako dobrovoľníci prijatí. Naša činnosť bola navštevovať rôzne stredné školy a zábavným spôsobom dávať do povedomia žiakom projekty, ktoré Európska únia vytvára. Cez túto organizáciu som mohol skúsiť vyučovať český jazyk a tiež cestovať po okolitých dedinách kde sme pôsobili ako animátori. Aj vďaka tomu som mohol objaviť krásy južného Francúzska. Dokonca som mal možnosť byť prítomný vo Francúzskom rádiu, kde sme spolu s Teofanou rozprávali o našich krajinách. Tiež sme s Mariou vystupovali vo Francúzskej národnej televízii, kde sa prezentovala naša dobrovoľnícka práca na lysée.CCI Gard. Na záver projektu sme mali pool party v nádhernom, južno francúzsky ladenom domčeku , ktorý patril zamestnankyni Maison de l´Europe. 

Niečo o Francúzoch
Francúzski ľudia sa mi veľmi vryli do pamäti svojou štedrosťou a radosťou do života. Mal som možnosť spoznať neskutočných ľudí, ktorí mi veľmi pomohli a veľa dali. Spoznal som sa  tam s mojou už bývalou priateľkou, ktorá mi najviac pomohla spoznať krásy života v južnom Francúzsku. Spoločne sme precestovali kopu miest, kde som vďaka nej a jej rodičoch mal možnosť bývať vo Francúzskych Alpách, či na juhu pri mori v krásnom mestečku Séte či Aix en Provence, spoznať Montpellier, organizovať párty v meste Ales alebo vyskúšať stanovať po rôznych campingových miestach, zažiť pravé Francúzske kulinárske zvyky, aperitívy, hlbšie spoznať ich nádhernú kultúru. Taktiež vďaka nej a jej priateľoch som si mohol zlepšiť svoju Francúzštinu a získať jazykový certifikát.       

Niečo o cestovaní
Počas voľných dní som niekoľkokrát navštívil camping pri meste Carcassonne , kde som mal známych, ktorých som spoznal ešte počas semináru v Narbonne. Bol to Camping spojený s ekofarmou so zvieratami, kde sa dobrovoľníci spoločne delili o jedlo, spoločne si varili a vypomáhali na farme.  Mohol som sa tam naučiť mnoho zaujímavých vecí a byť “zasvätený” do eko projektov a biznis plánov Franka, muža majiteľky campingu Belvedere, spoznať nádherné okolie Carcassonne a Lastours.  Vytvorili  príjemnú atmosféru a ukázali mi ako funguje komunita kde sa ľudia delia o jedlo a spoločne pracujú na rôznych eko projektoch.  

Počas seminára v Narbonne sme sa dozvedeli, o alternatívnych spôsoboch cestovania, ako napríklad autostop. Pamätám si ešte  pred  novembrovým lockdownom sme s Adrianom skúšali cestovať za pomoci autostopu a dostať sa tak z Nimes do Carcassonne. Naše plány však stroskotali už v Nimes  😀 Od Maison de l´Europe mi bol požičaný bicykel , ktorý som aktívne využíval pri ceste do práce , ale aj po cestovaní a spoznávaní krás okolia Nimes.  Dokonca som sa ním dopravil aj na letisko Montpellier, z ktorého som na pár dní odletel do Paríža. Párkrát som zavítal aj do cirkusu Turbul na juhu Nimes, kde pracovala Jozi ako akrobat na Aerial silk. Mohol som tak byť svedkom cirkusového života a tiež spoznať ich komunitu.   

V lete sme spoločne mali spoločne s dobrovoľníkmi a všetkými členmi projektu výlet na krásne morské calangues pri meste Marseille, kde sme sa na záver okúpali v  stredozemnom mori a vychutnali si pivo v miestnom hostinci. 

V rámci projektu mi bolo preplatené skoro všetko, od ubytovania po cestu na a z Francúzska. Okrem toho sme dostali sme 420 euro ako vreckové tiež na stravu, boli nám preplatené hodiny Francúzštiny v Maison de l´Europe a tiež aj poistenie Cigna. Celkovo som neskutočne vďačný za túto príležitosť objaviť kopu nových úžasných ľudí, miest, zvykov  a mať takéto skvelé spomienky na tento pobyt vo Francúzsku. Obzvlášť  za všetkých úžasných ľudí ktorých som mohol spoznať. Veľa mi to dalo a okrem toho, že som sa naučil francúzsky jazyk som sa taktiež naučil aj veľa o sebe a o vzťahoch.

 


Komentovať