Ako sme sa naučili ako sa stať podnikateľom
Category:Príbehy účastníkovV rámci projektu Erasmus+ sme mali možnosť vycestovať do chorvátskeho Zadaru a niečomu novému sa priučiť v kolektíve úžasných ľudí. Konkrétne sme sa venovali téme mladých podnikateľov a digitálnych Start-upov. V tomto článku by sme radi poukázali náš pohľad na to, ako to všetko prebiehalo.
Veronika
Všetko sa to začalo keď nám pípol email, že sme boli vybraní sa zúčastniť tréningu v Chorvátskom Zadare. Netušili sme čo nás čaká, keďže to bol prvý tréning a vôbec prvý projekt Erasmus+ pre každého z nás. V deň začatia tréningu, sme sa všetci stretli v hosteli, v ktorom sme boli ubytovaní. Privítala nás milá a stále usmiata Jela, ktorá nás hneď zapriahla do zoznamovacej hry.
Ďalej nám predstavila program na nasledujúce dni a priblížila ako tento tréning bude vyzerať. V nasledujúcich dňoch sme pochopili, ako neformálne vzdelávanie vyzerá. Museli sme pracovať v tímoch na rôznych úlohách s mladými ľuďmi z iných krajín, veľa sme sa rozprávali, naučili sme sa tímovej práci a komunikácii, napríklad pri hre s Hula hopom, pri ktorej sme pochopili, že trpezlivosť a organizovanosť je veľmi dôležitá. Tak ako aj pri podnikaní.
Všetky skúsenosti, ktoré sme získali počas hier, sme si aplikovali na to, ako to funguje v podnikaní. Jeho plusy a mínusy, A taktiež sme mali pravý príklad z praxe, a to prostredníctvom skype hovoru s Majou, ktorá založila svoj vlastný digitálny biznis. Okrem toho sme cvičili ráno jógu, niektorí sme sa aj kúpali a ochutnali zahraničné delikatesy.
Tomáš
Počas tréningu New Digital Enterprise Start-ups som sa dozvedel veľa informácií, ktoré môžem aplikovať nielen pri založení startupu, ale aj v klasickom zamestnaní. Na praktických príkladoch sme sa naučili rôzne metódy a techniky špecifikácie produktu, posudzovali sme jeho realizovateľnosť a precvičovali sme prezentáciu pred potenciálnymi investormi. Najviac však oceňujem spoluprácu s úspešnými CEO z rôznych oblastí podnikania, s ktorými sme mali možnosť konzultovať naše vízie a plány.
Dominik
Pre mňa to bol tak isto prvý Erazmus+ a tak isto som nemal tušenie, čo ma/nás čaká. Pravdu povediac nemal som žiadné očakávania.
Hneď v prvý deň som bol celkom prekvapený, že ja s Tomášom sme boli jediný chalani(ako účastníci), čo ale nebolo zlé, lebo ako ITčkár som väčšinou v kolektíve, kde prevažujú muži.
Jeden z najväčších benefitov považujem to, že som takmer stále musel používať angličtinu a zároveň aj počúvať, čo mi určite len prospelo, lebo tu na SVK tak nútený nie som.
Okrem mnoho mladých, inteligentných a pracovitých žien som spoznal aj nový typ učenia a to neformálne vzdelávanie – Non-Formal education(NFE) čo bolo pre mňa úplne nové. Zo začiatku mi to prišlo celkom detinské, ale po niekoľkých aktivitách som tomu začal prichádzať na chuť, ale nie úplne :D. Pri správnom nastavení úloh sa dá vlastnými experimentami dopátrať k zaujímavým zisteniam a poznatkom.
Tréneri vyzerali byť skúsení v tomto spôsobe vyučovania a mali dosť tzv “soft skills”, z ktorých som si zobral/mi dali asi najviac.
Najväčšou výzvou bolo pre mňa zapamätať si mená všetkých účastníkov zájazdu, ale ako som už spomenul, vďaka mnoho rôzným aktivitám organizovaných skúsenými tútormi mi to trvalo len pár dní.
Ďalším benefitom Erasmus+ je, že som mohol takmer bezplatne vycestovať za hranice, spoznať nových a zaujímavých ľudí, ich príbehy, problémy ale aj radosti. Ubytovanie síce nebol 5* hotel, ale ja si aj tak na luxus nepotrpím(pokiaľ ma niečo v noci nezožerie), jedlo tiež nebola prvá trieda, ešte že na stravu tiež som nie moc náročný a myslím, že som tam aj niečo pribral, a ak nie, tak som isto neschudol 😀 a pár krát som bol aj milo prekvapený.
Inter kultúrny, alebo neviem ako ho mám nazvať večer bol fajn. Poskúšali sme kadejake dobroty, ktorých bolo požehnane a trápili sme sa s nimi ešte pár nasledujúcich dní a baby z Macedónska zistili, že vykvasené a vypálené produkty ich otcov nie sú zas až tak silné, ako si mysleli.
Musím trošku skritizovať plytvanie papierom(takmer všetko sme robili na papier), keďže žijeme v dobe, kde sa každý zameriava na čo najviac EKO život, pretože sme vyprodukovali kopec papierov, ktoré sme mali polepené po stenách a dotvárali tak určitú atmosféru, ale nakoniec kurzu skončilo všetko v koši na komunálny odpad.
Okrem toho mohlo byť aj trošku krajšie počasie. Neviem či to bol zámer organizátorov alebo “zhoda náhod”, že dni pred príjazdom a po odchode hlásili aj celkom pekne. Aspoň ma to neťahalo von a trošku som sa lepšie otužil v chladnejšom mori Tak isto sme sa mohli bez pocitu viny zahrievať degustáciou lokálnych tekutých špecialít, ktoré nás obohatili na tele i na duchu.
Takže na (môj) záver by som zhodnotil tento tréning ako dobrú skúsenosť, ktorá ma priviedla aj na trošku iné myšlienky, naučil som sa nové veci, o ktorých som ani netušil že existujú a ak by bola nejaká ďalšia zaujímavá príležitosť, tak by som sa jej asi aj zúčastnil.
Nejaké ďalšie zistenia:
- V Zadare je strašne hnusná, priam až nepitná voda z vodovodu. To čo máme doma je čistý poklad
- Montenegro == Čierna hora
- Veľký počet ľudí ma celkom problém dostať hulahop na zem
- Humor a zábava je veľmi dôležitá pri spolupráci, hlavne na udržanie nejakej spoločenskej kultúry
- V porovnaní s balkánom sme pomerne vyspelá krajina, i keď by sa veľa vecí dalo robiť lepšie/mohlo by byť lepších
- Že vyzerám ako Vlado
Eliška
Áno, Dominik FAKT vyzerá ako náš kamoš Vlado, teda minimálne jeho jemnejšia verzia 😀 Keď sme ho prvýkrát uvideli, nemohli sme sa s Verčou nepousmiať, lebo Vlado je fakt osobitý človek, ale chalani boli super, pomerne rýchlo sme sa skamarátili a určite aspoň trošku vyvažovali inak takmer čisto ženské prostredie, ktoré sme sa tam zišli.
Ja som sa výmenného pobytu Erasmus+ v zahraničí zúčastnila už dvakrát, avšak Erasmus+ tréning to bol prvý aj pre mňa, preto som takisto ako moji kolegovia presne nevedela, čo mám čakať. Určite som však za túto možnosť vďačná, získala som nové vedomosti, kontakty a skúsenosti s neformálnym vzdelávaním, ktoré je určite v mnohých prípadoch účinnejšie, ako klasický výklad formou prednášok. Veľmi oceňujem rôzne hry na budovanie dôvery a uvoľňovanie atmosféry v skupine, vďaka ktorým sa nám podľa môjho názoru spolu pracovalo výrazne lepšie. Verím, že trend tejto formy učenia, alebo aspoň jeho prvky sa budú postupne aplikovať aj do oficiálnych vzdelávacích systémov, určite by to minimálne podobným ako ja pomohlo nebáť sa tak veľmi prezentovať na určitú tému pred celou triedou 😀
Ešte raz ďakujem za možnosť zúčastniť sa a prajem všetko dobré.