Gruzínsko, krajina prekvapení

  • 0

Gruzínsko, krajina prekvapení

Tréningový kurz alebo TC Volunteering – as a guarantee of future leadership alebo Dobrovoľníctvo – ako záruku budúceho vedenia sa uskutočnil v dňoch 8. – 15. novembra 2014 v Gruzínsku v meste Rustavi, ktoré sa nachádza na juhovýchode krajiny, blízko hlavného mesta Tbilisi. Tréningu sa zúčastnilo 30 mladých ľudí z celej Európy a to z krajín Slovensko, Švédsko, aj keď z tejto krajiny prišla jedna Talianka a jedna Rumunka, Fínsko z kade prišiel aj Ind, Poľsko, Česko, Taliansko, Litva, Chorvátsko, domáci Gruzínci, Turecko, Azerbajdžan, Ukrajina. Bohatá rôznorodosť jazykov a kultúr. Býval som na izbe s dvoma Turkami a dvoma chalanmi z Azerbajdžanu. Skvelí típci! A prečo krajina prekvapení ? Začalo to už hneď pri príchode….

Prvý krát v živote ma na letisku čakal chlapík s papierom s mojím menom. Taxikár. Sadol som si na ľavú stranu. Reku asi tu jazdia po anglicky. Dobrú chvíľu som nevedel či to ideme na diaľnici v protismere, mýlili ma odstavené autá na krajnici, míňali sme oproti idúce autá sprava i zľava, cesta široká. Sedím naľavo, nemám volant brzdi iba paniku. Semafory síce svietili ale ako som neskôr zistil platia len tie kde sú aj kamery. Do Rustavi sme došli. Po čase som si na to šoférovanie zvykol. Klamem, nezvykol, stále niečo prekvapilo. Ešte trochu o doprave. Cesty rozbité až nechápem a to na Slovensku žijem, cesty dobré a cesty rozostavané. A nakladiak zo stavby na cestu zíde aj o polnoci, zle osvetlený ako duch. A teraz si predstavte že ste chodec a .. naučíte sa ako prežiť.

A dobre, teraz dôvod prečo sme tam boli. Tréning. Prvý deň iba prelamovanie ľadov, zoznamovanie, team building. Deň druhý. Rozprávali sme o dobrovoľníctve z krajín, z ktorých sme prišli, o tom ako hľadáme dobrovoľníkov. Prišli sme na to, že v každej krajine je dobrovoľníctvo na inej úrovni. Niekde to je prirodzená súčasť spoločnosti, inde menej. Tiež sme uvažovali nad rôznymi pohľadmi a formami dobrovoľníctva. Napríklad také darovanie krvi, obnova hradov a práca s bezdomovcami. Večer sme každý predstavili organizáciu, v ktorej pôsobíme.

To bol úvod, potom prednášky, workshopy, hry o dobrovoľníctve, manažmente, najlepších praktikách. Dostali sme sa aj do hlavného mesta kde sme plnili rôzne úlohy. Tiež som bol prvý krát v živote na Roller Coster. Okrem vzdelávania cez deň sme mali aj bohatý večerný program, napr. interkultúrne večery, kde každá krajina predstavila svoje tradície a typickú kuchyňu.

Celý projekt prebiehal v angličtine, ktorú sme si mohli takto zlepšiť. Program Erasmus+ nám ukázal ako sa môžeme učiť jeden od druhého, ako sa máme čím navzájom obohatiť. Myslím si, že kto chcel tak sa dozvedel užitočné veci, ktoré môže ďalej uplatniť. Tak napríklad ja, plagát ktorý som tam nakreslil fixkou som doma prerobil, dorobil ešte ďalší a s partiou Vlk ktorý nikdy nespí chceme v Kežmarku urobiť komunitný systém zdieľaných bicyklov a začali sme zbierku Druhá šanca starých bicyklov.

Ďakujem za možnosť ísť na tento tréningový kurz, myslím, že ma posunul ďalej a to čo som sa naučil sa budem snažiť aj uplatniť v praxi.

napísal: Dominik Jakub, účastník tréningu

Páči sa mi to
Páči sa mi to Super Haha Žasnem Nič moc Odpad

Komentovať