Sport Your Mind

Sport Your Mind

Už sú to dva týždne, čo sme sa vrátili späť na Slovensko zo slnečného (jarného) Cypru. V maličkom meste Paralimni na východe tohto stredomorského ostrova sme sa zúčastnili mládežníckej výmeny s názvom Sport your mind. Už téma naznačovala, že sa bude veľa hovoriť o športe. Náš výlet sa ale nezačal úplne najideálnejšie….

Z dôvodu silnej snehovej búrky sme uviazli na istanbulskom letisku celú noc, a tak sme prišli na miesto konania výmeny až na druhý deň. Všetci nás ale hneď privítali s úsmevom a začali sme sa plno venovať prvej spoločnej aktivite, spoznávaniu mesta. Následne sme sa stretli so všetkými účastníkmi v „activity room“, kde sa konali všetky spoločné workshopy, hry, prednášky a semináre. Začali sme spoznávať našich kolegov z Belgicka, Bulharska, Grécka, Maďarska, Rumunska, Poľska, Španielska, no a organizátorov z cyperskej strany. Všetci boli neskutočne milí a veľmi rýchlo sme si našli priateľov. Práve pri spomienke na nich máme sto chutí vrátiť sa späť J.

Každý deň začínal o 8.00 raňajkami sprevádzanými úsmevom našich domácich. Po hriankach, lekvároch, mlieku a vajíčkach sme sa o 9.30 stretávali v activity room. Tento čas patril team buildingovým aktivitám. Napríklad hra na lávu, kedy sme sa všetci 40 museli dostať len s pomocou malých papierikov položených medzi nami a zemou do oploteného ihriska. Tiež sme hrali futbal (pri ktorom som pocítila tvrdosť lopty priamo na svojej tvári, ale všetko dobre dopadlo J), basketbal a jeden deň sme strávili na pláži hraním metlobalu. Ibaže bez metiel. Mojim obľúbeným team buildingom sa stala úloha, pri ktorej sme museli svojpomocne prejsť na druhú stranu pomyselného múru. Využili sme našu silu, rozum, ale hlavne spoluprácu.

Čas na obed prišiel o 13.00. Celý pobyt na Cypre sa niesol v znamení zemiakov, ryže a šalátu, ktoré boli neskutočne dobré a mohli sme si ich dať každý deň na obed aj večeru J Varili perfektne, aj mäso, zeleninu, takú zdravú stredomorskú stravu, veľmi chutnú. Aj vegetariáni vždy mali svoju alternatívu. Po obede sme mali krátku pauzu a o 15.00 sme sa opäť všetci stretli. Každé spoločné stretnutie začínalo takzvaným energizerom , v ktorom sme si preverili, ako dobre sa poznáme po menách, oprášili sme naše umelecké vlohy pri „vyrábaní“ sôch z našich kamarátov, trochu sme sa ponaháňali, aby sme po tom obede nezaspali, hrali sme rôzne hry na pozornosť. Ale všetko malo svoj hlavný zmysel. Spolupracovať a zabaviť sa s inými národmi a kultúrami.

Po krátkom energizeri sme mali každý deň vyčlenený „media time“, počas ktorého sme v skupinách vytvárali záverečné časopisy a videá z projektu. Keď už hovorím o skupinách, veľmi sa mi páčil spôsob, akým sme zakaždým mali možnosť diskutovať a spolupracovať s inými ľuďmi. Sadli sme si do veľkého kruhu a postupne odpočítavali čísla. Takto sme sa zaradili do skupín a vždy náš čakalo niečo nové. Bolo to tak pri každej aktivite, tak som sa mohla bližšie porozprávať prakticky s každým jedným účastníkom.

Po media time sme od 17.30 do 19.00 robili vždy tie najzaujímavejšie veci. Práve v tomto čase sme najlepšie rozvíjali komunikáciu a cudzí jazyk. Hrali sme parádnu simuláciu stroskotancov na ostrove, ktorí si potrebujú vytvoriť novú komunitu a spoločnosť, snažili sme sa presvedčiť ostatných, že stavba jadrovej elektrárne je alebo nie je v náš prospech…

Každý večer mala jedna alebo dve krajiny za úlohu predstaviť sa. Jedli sme národné jedla, degustovali národné nápoje. My sme našich zahraničných kamošov potrápili slovenskými jazykolamami. No a po kultúrnych nociach sme mali karaoke súboje, tancovali sme a stále sme sa viac a viac spoznávali. Do noci :).

Jedno doobedie a jeden celý deň bol vyhradený pre špeciálne výlety. Ten prvý sme, bohužiaľ, nejakým jazykovým nedorozumením zmeškali, tak sme si poriadne prezreli mestečko, v ktorom sme bývali. Ale ten druhý, to bolo niečo. Organizátori nás vzali do mesta Limassol na juhu Cypru. Do rúk sme dostali mapu a hľadali sme podľa nej zaujímavosti tohto mesta. Keď sme však prišli k nádhernej promenáde pri mori, všetkým nám to vyrazilo dych. To mesto je také nádherné, že sa tam určite minimálne raz musíme vrátiť :).

Jeden z najsilnejších zážitkov, hlavne pre nás Slovákov, boli Dejanove narodeniny. S ostatnými krajinami sme sa dohodli, že o polnoci mu urobíme malé prekvapenie. V tom momente bolo vidieť tú súdržnosť, keď sme mu všetci vinšovali a vo vzduchu sme mohli cítiť tie novovytvorené cyperské priateľstvá.

Všetko však ale raz musí skončiť. Posledný večer sme dostali našu poslednú úlohu na Cypre. Vymyslieť text piesne o celom projekte a nacvičiť kompletné aspoň 2minútové vystúpenie. V noci nás ešte čakala rozlúčková párty, z ktorej sme ako prví museli odísť práve my, keďže sme mali ranný let.

Nikomu sa neodchádzalo ľahko, padli aj nejaké slzičky. Ale ako povedala jedna belgická priateľka: It’s not goodbye. It’s see you later.

Výmena nám dala veľa. Celoživotné skúsenosti, zážitky, na ktoré nikdy nezabudneme, videli sme krásny Cyprus, ale hlavne priateľov.

Ďakujeme ♥

Eli, Dejan, Evka