Týždeň za komfortnou zónou
Category:Príbehy účastníkovAhojte, kamaráti.
Moje meno je Patrik a týmto pozdravom či nebodaj krátkym listom by som Vám chcel v skratke opísať jednu z mojich životných skúseností. Ak si milovník cestovania, spoznávania či dokonca učenia sa nezvyčajným spôsobom, verím, že tento článok bude presne pre teba a niečo si z neho zoberieš. Počítam tiež s možnosťou hoc len malej inšpirácie či motivácie skúsiť a zažiť niečo podobné.
La Vecilla, Španielsko – malá dedinka na severe španielskeho kráľovstva, ktorá sa stala mojím domovom počas jedného augustového týždňa. Vycestoval som sem za účelom medzinárodného projektu, konkrétne mládežníckej výmeny sprostredkovanou ADEL Slovakia. Popravde to bola moja prvá skúsenosť s niečím takýmto, a tak som nemal žiadne očakávania, ba dokonca som si nevedel predstaviť, o čo sa vlastne jedná. Po prihlásení sa do projektu ma však zavalila hromada detailných informácií zo strany organizácie o samotnej výmene, o mieste konania doplnené o informácie o ubytovaní, stravovaní, taktiež o preprave či, unikátne, o bezpečnostných pokynoch a reštrikciách počas doby koronavírusu. Bol som veľmi vďačný za všetky detaily o danom projekte a čoraz viac som sa naň začínal tešiť.
Deň D sa započal 12. augusta, kedy sme sa spolu s dvoma ďalšími členmi ‚slovenského tímu‘ ocitli na letisku v Madride, kde nás už čakalo ďalších 25 ľudí z mnohých štátov Európy (Česko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko a mnohé ďalšie). Jediným ako-takým spoločným dorozumievacím jazykom sa stala angličtina, a tak nám neostávalo nič iné než na pár dní zabudnúť na náš rodný jazyk. Spoločne sme sa neskôr prepravili autobusom do vyššie spomenutej španielskej dedinky, kde náš už čakala skupinka organizátorov a facilitátorov projektu. Poviem Vám pravdu, nikdy predtým som u nikoho nevidel toľké nadšenie pre prácu ako pri týchto ľuďoch. Stačila chvíľa, výstup z autobusu, aby som si uvedomil, že to bude týždeň, na ktorý len tak nezabudnem.
Celý projekt sa niesol pod názvom Cocktail: Gender sports, a z tohto hľadiska tomu bol prispôsobený aj samotný program. Šport, rodová rovnosť a rešpekt. Týmito tromi slovami by som zhrnul náplň a podstatu aktivít, ktoré sa v našom dennom harmonograme objavovali. Rovnakým spôsobom by som opísal samotný cieľ projektu. Spravodlivosť, rovnosť príležitostí a pochopenie. Ak Vám poviem, že som svoj mobil videl prvýkrát až v lietadle cestou domov, neuveríte mi. Každý deň sme mali naplnený skvelými činnosťami. Počnúc rôznymi druhmi športov ako basketball, frisbee, vybíjaná, kin-ball či ďalšie iné, poväčšine zmiešané športy, pokračujúc zábavnými ‚podujatiami‘ ako talentová show, fotenie sa pri stanovištiach v obci a pod., končiac tímovými aktivitami, v ktorých sme spolupracovali s participantmi z iných krajín v jednom zmiešanom tíme. Backgroundom každého bodu programu bola z obrovskej časti multikulturálna identita, a síce spoznávania iných krajín ako aj ich jednotlivcov. Ešte by som veľmi rád spomenul tzv. kultúrne noci. Každý večer patril inému štátu, ktorý si mal pripraviť niečo o svojej krajine, jej histórii, gastronómii, zvykoch či rôznych zaujímavostiach.
Na konci aktivity nás čakalo prekvapenie v podobe typickej kuchyne konkrétnej krajiny. Ochutnali sme napr. španielsku sangríu, francúzske syry, české sladkosti či portugalské zapekané bagety so špecifickou náplňou uprostred. Spoznávali sme tiež samotné Španielsko, a to celodenným výletom do prekrásneho mesta León. To nás očarilo predovšetkým jeho architektúrou a monumentami. Na fotke môžete vidieť nás, participantov, pod jednou z leónskych dominánt, Katedrálou Panny Márie.
Po dokončení posledného bodu programu sme mali voľnú ruku. Spievalo sa, tancovalo a diskutovalo dlho do noci. Nezastaviteľná chuť spoznávať nových zaujímavých ľudí sa stala naším najlepším priateľom. A práve to viedlo k tomu, že do dnešného dňa si udržujeme vzťahy a navzájom komunikujeme. Z osobnej skúsenosti môžem bez pochýb povedať, že s niektorými ľuďmi sú to kamarátstva na celý život. Nikdy by som si nepomyslel, že niekde na svete môže existovať osoba, ktorá Vám dá toľko do života. Každý z tých ľudí bol kúsok puzzle, jedna časť, no dokopy sme vytvorili niečo, čo už navždy ostane zlepené. A aj takéto zážitky sú jedným z východísk týchto projektov. Som za ne nesmierne vďačný.
Môj prehovor by som ukončil poďakovaním. Poďakovaním v prvom rade samotnej agentúre, vďaka ktorej som mal vôbec možnosť vycestovať, čo počítam ako prvý a najpodstatnejší krok k tomu, čo som tam zažil. Skrz agentúru sa o nás starala koordinátorka Lucia, vďaka ktorej sme mali všetky užitočné informácie o projekte. Spomínal som mojich dvoch slovenských kolegov, ktorí spolu so mnou tvorili slovenský tím. Aj vďaka nim to bola jedna obrovská fiesta, ktorú sme si naplno užili každým dúškom. Kamil a Martin, ďakujem. A moje posledné poďakovanie poputuje ku každému, kto sa projektu zúčastnil. Boli sme jedna partia, skupinka ľudí z každého kútiku sveta, no ihneď sme si našli spoločnú reč, a nemyslím tým len jazyk, ale aj celkové pochopenie sa, záujmy, zábavu…
Verím, že sa mi ešte podarí zúčastniť sa na podobnom projekte. Je to zážitok na celý život a ja ho vrelo odporúčam každému, kto si prečítal hoc len prvú vetu môjho krátkeho listu. Užívajte si momenty v živote, využívajte šance, akými sú napríklad aj projekty takýchto organizácii, spoznávajte, učte sa a zažívajte. To je moja rada smerom k Vám. A ako by povedala jedna z účastníkov projektu, moja veľmi dobrá portugalská kamarátka ,ľudia, ktorí prechádzajú okolo nekráčajú sami a ani nás nenechávajú samých, zoberú si kúsok od nás a zanechajú v nás časť z nich.‘
– Patrik Goliaš
